Ako sa učiť

Diagnóza „DETSTVO“

Tento článok je venovaný všetkým, ktorí hľadajú podporu a pomocnú ruku na prekonanie problémov v škole.

Všetkým tým z vás, ktorí poznáte sfilmovanú verziu známej knihy E. B. Whitea – Šarlotina pavučinka, mohla utkvieť v pamäti veta, kedy sa matka zdesene pýta lekára na diagnózu svojej dcéry, ktorá sa matke zdá veľmi zvláštna.  Má len “zvieracích priateľov” a robí rôzne “nečakané veci”. 

Odpoveď lekára  však znela: „…ó áno, ak chcete vedieť, ako sa volá táto “diagnóza”, je to DETSTVO !“   A bohužiaľ,  z toho vyrastie”.

Keď sa ŠKOLA stane trápením.

Follow

RADA – ak máte iný názor ako učiteľ

Pani učiteľka pokrok môjho syna nevidí.
Kde je chyba?
Ide o bariéru príliš strmého gradientu.
Čo to je?  Dieťa je na nižšej úrovni znalostí, ako by potrebovalo, aby dosiahlo stanovený cieľ.

Dám Vám na to príklad:
Predstavte si, že máte triedu vynikajúcich plavcov, ktorí stále trénujú a zlepšujú sa. Medzi nich príde síce nadaný športovec, ale z ich pohľadu “neplavec”. Ten sa veľmi snaží a trénuje. Prestal sa už  báť studenej vody. Dokonca začal aj splývať. No super! To je skvelý pokrok za tak krátku dobu.
Bohužiaľ, ten zvyšok triedy, ktorý neustále trénuje, mu ešte stále dokáže odplávať.

Čaká ho teda veľa práce a tréningu, aby ich dostihol.

Tak to býva aj  s učením.

Človek musí sledovať a vedieť čo je pre neho pravdivé a toho sa držať.

Určite svoje dieťa aj naďalej podporujte. Vydržte, pani učiteľka na to príde tiež. Samotná podpora spôsobí u vášho dieťaťa zázraky. Posilní jeho výdrž a nevzdá sa napriek tomu, že v škole to ešte  nevidia.
Dôležité, že vy to vidíte.

Follow

RADA pre správneho rodiča (učiteľa)

AKO UČIŤ DRUHÉHO

Ten kto učí, by mal  mať:

– dostatok znalostí, aby vedel dieťaťu poradiť a nasmerovať ho

– dostatok pokory, aby si bol ochotný veci, ktoré nevie naštudovať

– ale predovšetkým dostatok guráže, aby bol ochotný prijať rady od svojho študenta.

Vždy sa mi osvedčilo priznať, že niečo neviem. Dieťa sa pri tom  naučilo, že nie je hanba, niečo nevedieť a zároveň som ho učila samostatnosti.

Používala som však aj ” taktiku”,  že niečo neviem a spoločne sme si to našli a objasnili. Podporilo to náš vzťah a dieťa sa naučilo ako hľadať informácie.

Follow

RADA ako mať samostané dieťa

Viem to, lebo som sa to JA naučil.

Veďte  deti k tomu, aby samé našli, kde danú informáciu z učebnice môžu pozorovať. Nech zisťujú či sa im na niečo môže hodiť a ako ako ju môžu použiť. Získané informácie budú tak ICH a nie vaše. Budú si ich vedieť  “vytiahnuť” vždy keď ich budú potrebovať, lebo sa ich naozaj učili. Budú ich mať naučené a k tomu budú aj samostatné.
 PRÍKLAD:
Raz sme išli s deťmi do parku pozorovať stromy. Nechala som deti, aby mi rozprávali  čo vidia, cítia,…
Keď  prišli s odpoveďou, že ten strom je vysoký, tak som ich vrátila s tým, aby sa pozreli lepšie.  Nech sa pozerajú nielen na výšku a šírku, ale aj ako strom vyzerá , kde rastie… A môžu ho aj ohmatať. 🙂 Začali pozorovať nielen tvary listov, ale aj  kôru, ako je u každého stromu trošku iná,… a pozorovali a hladkali stromy.

Nikdy predtým by som neverila, ako nedbalo deti pozorujú svoje okolie . Tak nedbalo sa aj učia.

Na druhej strane som videla ich nadšenie, keď zbadali tie rozdiely a potom pochopili aj text v učebnici.

Vypestujete v nich pocit užitočnosti  informácií a zároveň  vieru, že ICH názor je dôležitý.

Follow

RADA ako sa spoločne učiť a nezošedivieť

Chcem sa s tebou učiť

Vždy keď vysvetľujete niekomu  učivo dajte pozor, aby ten človek necítil Vašu nadradenosť len preto, že ste napríklad dospelý.

PRÍKLAD:
Nevnucujte tomu kto sa učí čo ste pochopili a ako si to Vy predstavujete. Spýtajte sa ho, ako on tomu rozumie a prečo?
Vďaka tomu  že to viete, môžete študenta viesť a nie mu predkladať svoj pohľad na vec. Budete prekvapený čo všetko sa pri tom naučíte. Iné “oči” iný pohľad na vec.

Snažte sa, aby vo Vás  videlo človeka, ktorý to vie používať a nielen o tom mudrovať.

Follow

RADA kto je kto

Dospelý by nemal prejavovať svoju nadradenosť dieťaťu na základe toho, že už ten predmet vie.
A určite by nemal dať najavo dieťaťu, že je menej hodnotné  len preto, že to ešte nevie.

Obsah (to čo poviete) je dôležitý, ale spôsob (ako to poviete) je mu nadradený.

Príklad: “Si blbec, že sa to nevieš naučiť?”

Táto veta vedie akurát k útoku druhej strany. Tak isto prezrádza, že ten kto to hovorí,  to poriadne neovláda a len robí múdreho.

Prečo?

Lebo, ak by tomu naozaj  rozumel, tak by aj videl, kde to škrípe. Napríklad:  Ak by  videl,  že problém je v tom, že dieťa  nerozumelo, lebo nevedelo nadviazať na látku predtým, tak by  mu s tým pomohol. Ak nie, tak by letela facka alebo škaredé slovo.

Follow