Výchova

Ideálny darček

Máme tu opäť krásne  obdobie darčekov.

Každý rodič vymýšľa ten NAJ darček, ktorým by  chcel obdarovať svoje dieťa.

Aký by mal byť NAJ darček?

Čo by spôsobilo ten šťastný výraz v očiach dieťaťa pri rozbaľovaní darčekov? Bábiky Hanna Montana, BMX bicykel, mobil či tablet?

Dávať darčeky môže byť veľkou zábavou ako pre deti, tak aj pre rodičov. Pritom však nikdy nesmieme zabudnúť na to, čo deti potrebujú viac než čokoľvek iné na svete. Nemá to v podstate nič spoločné s materiálnymi vecami ako sú hračky alebo peniaze. Tie nie sú tak dôležité.

Viac ako čokoľvek iné, deti potrebujú lásku a náklonnosť dospelých okolo nich.

Bolo dokázané, že bábätkám v kolískach alebo deťom v postieľkach, ktoré nezažívajú pritúlenie alebo objatie rodičov, sa fyzicky nedarí dobre. Keď ich niekto zodvihol a dal im lásku, ich zdravotný stav sa zlepšil takmer okamžite.

Keď niekto hovorí, “Láska lieči,” tak  to nie je podfuk.

Láska je liek na osamelosť, smútok alebo žiaľ a nenesie so sebou nič negatívne. Pedagóg a humanista L. Ron Hubbard to uviedol nádherne, keď povedal: “Láska k dieťaťu ho nemôže rozmaznať o nič viac, ako nemôže vedro benzínu uhasiť Slnko.”

Láska vlastne môže byť najväčším darom na svete. A vy lásku ukazujete tým, že s dieťaťom hovoríte, že ho počúvate (naozaj počúvate) a chápete jeho stanovisko či uhol pohľadu. Deti potrebujú všetku lásku a porozumenie, ktoré môžu dostať.

Čím viac budete milovať dieťa, tým viac vám to bude opätovať. Hovoríme o každodennom záväzku počas celého roka.

Ideálny darček, ktorý je nad všetkými ostatnými, je teda preukazovanie si veľkej náklonnosti každý deň, deň za dňom.
Prajem všetkým deťom a rodičom na celom svete “ideálny darček”!

Ako ste tento rok vyriešili darčeky vy?
Budem rada za akékoľvek Vaše komentáre a názory. Môžete ich vyjadriť priamo pod článkom alebo na email info@akosaucit.sk

Follow

Čo učíme naše deti?

Prišlo k nám s rodičmi na pohovor dievčatko, ktoré malo problém čítať. Niežeby nevedelo vôbec čítať, len bolo v porovnaní s inými pomalšie. Rýchlostné čítanie v škole ju tak demotivovalo a znehodnotilo medzi ostatnými, že už nechcelo do školy vôbec chodiť.
Tak si kladiem otázku, je toto to, čo sa majú v škole naučiť? Je to to, čo tie deti posunie dopredu?

Pán Picasso sa už pre rokmi na to pozeral takto.

Follow

Úspešný pracovník verzus znalosti, ktoré ho v detstve učíme

Aj vaše deti doma pomáhajú?

Keď hľadáme do firmy človeka, vieme, že od neho očakávame presne určené aktivity a výsledky. Potreba mať nového človeka vo firme vzniká tým, že na niečo už nestačíme a potrebujeme v určitej oblasti pomôcť. Hľadáme niekoho na koho sa vieme spoľahnúť, kto je samostatný, má určité vzdelanie, vie sa podľa potreby do-vzdelať, zastane určitú funkciu a práca bude vykonaná. Určite nepotrebujeme niekoho za koho budeme robotu robiť, ale dorábať, prípadne niekoho, ktorý nám robotu pridá. Hlavné však je, že máme myšlienku spolu so svojím novým človekom vytvoriť tím.
Je to pri výchove detí inak?

Smerujeme a učíme naše dieťa k tomu, aby bolo v našej rodine, v spoločnosti žiadané a potrebné?

Veľakrát sa stretávam s názorom, že dieťa je malé, že nemá dostatočne vyvinutú motoriku,…radšej nech nepomáha, lebo to neurobí dobre, niečo pokazí, zničí…

Potom, keď dieťa dorastie, a dospelí v jeho okolí si uvedomia, že je načase, aby pomáhalo – jemu sa už nechce. Dokonca je na rodičov zlý. Vydobíja si svoju pozíciu „leňocha“, na ktorú bol zvyknutý. Vzniká problém. Ten problém však nie je dieťa. Je to dospelý, ktorý nevyužil príležitosť, kedy dieťa prirodzene chcelo. Kedy malo tú zdravú túžbu pomáhať. Nezavrel v správnom čase oči pred drobnými nezdarmi a nepovzbudzoval ho v pomáhaní.

Ak je naším cieľom vychovať človeka, o ktorého sa v práci „pobijú“, lebo je aktívny a samostatný, prípadne , ktorý je tak aktívny, že si založí svoju vlastnú firmu a bude ochotný čeliť aj nezdarom, tak musíme začať od detstva. Nie v desiatich rokoch. Ak ho správne podnietime, bude vedieť, že aj v práci sa mu to veľakrát nepodarí, ale nakoniec to zvládne. Prečo? Lebo jeho rodičia to vždy tvrdili a nakoniec mali vždy pravdu. Nakoniec to zvládol. Viedli ho k vytrvalosti a úspechu.

Druhou oblasťou je vzdelávanie. Keď sa na to pozrieme tak ako to v skutočnosti je, tak mnohí si uvedomíme, že učiť sme sa nikdy neprestali. Určite to nekončilo ukončením školy. Základný predpoklad je vedieť AKO SA UČIŤ. Ak mu tieto znalosti odovzdáte, tak hocijakú úlohu si bude ochotný naštudovať. Učenie nového nemusí byť bariérou. Ak však nevie ako na to, tak nájde všetky veľmi dobre znejúce dôvody prečo sa to nedá. V skutočnosti však máme do činenia s prípadom, že dieťa chce, ale nevie ako.
V neposlednom rade je to schopnosť s niekým spolupracovať. Vytvoriť také vzťahy a porozumenie, ktoré prospievajú aj ostatným. Mať zakaždým pravdu nie je správna stratégia. Preto je dobré si ako rodič uvedomiť, ako to u nás doma funguje. Sú medzi nami ľudia, ktorí si vždy všetko presadia, alebo cielene vytvoria podmienky aj tým „menším“. Dieťa robí čo vidí. Ak vidí spôsob presadzovania krikom a bitkou, tak to skúša rovnako. Ak však vidí doma toleranciu, pomoc jednotlivcom z čistého srdca, tak vyskúša aj toto. Viem, že to nie je vždy jednoduché. Presadiť etické princípy, nie je vždy ľahké. Život sa však prezentuje nie len aktivitou, ale aj tým, že je spájaný s dobrom a inklinuje k dobru. Dieťa je jeho najčistejším prejavom.

Follow

Ako sa správne učiť

Opýtali sa rodičia:

Môj syn je piatak a má problémy, ako určiť slovné druhy vo vete. Stále mu to vysvetľujem, a zdá sa, že keď to doma cvičíme, tak to vie. Na písomke v škole, to ale vždy spraví chybne. Ako mu to vysvetliť tak, aby to vedel poriadne?

Najskôr je potrebné, aby ste mu objasnili, čo to vlastne slovo „druh“ znamená.

Ak je to aj pre vás problém, nevadí, vytiahnite (zakúpte) si slovník a pozrie sa na definíciu. Nielenže sa učíte vy, ale ukazujete dieťaťu príklad, že človek nemusí vedieť všetko, ale vie si to zistiť. Robíte z neho príčinu. Vysvetlite mu to v príkladoch na veciach okolo neho (napr. druhy ovocia, …). Slovom druh označujeme to, čo má spoločné vlastnosti. Ovocie je to druh jedlých plodov, ktorý je väčšinou sladký a šťavnatý a rastie na stromoch alebo kríkoch. To sú tie vlastnosti, pre jablko, hrušku, broskyňu…, ktoré ich radia do tohto druhu – ovocie. A potom vysvetlite slovo „slovný“, že sa to netýka ovocia, ale slov a nakoniec prejdite k spojeniu „slovný druh“. To znamená, že sú to slová, ktoré majú spoločné určité vlastnosti. Potom sa v jednoduchosti spolu pozrite aké to vlastne sú.

Začnite sa s dieťaťom hrať.

Follow

Ako na nespolušné dieťa

Porozumieť problému neposlušnosti a vzdoru detí voči dospelým si vyžaduje ochotu si pripustiť, že príčinou problémov medzi nimi môže byť skôr  dospelý ako dieťa. Dospelý totiž s deťmi zachádza tak, ako bolo zachádzané s ním samotným. Keď bol malý, tak  to nenávidel, no teraz to robí tiež.

Nie je však dôležité vidieť len neposlušnosť. Dôležitejšie je hľadať riešenia, ktoré sa týkajú zlepšenia spôsobu akým zachádzame s deťmi.

Predtým ako deťom, kvôli ich neposlušnosti niečo „urobíme“, mali by sme sa na chvíľu zastaviť a zvážiť, či by sme chceli, aby sa to stalo nám.

Nám by sa páčilo, keby nás mali radi aj keď sme  neposlušní, však?

Aj naše deti túžia viac po láske (schopnosť nezmenšovať svoju náklonnosť k nikomu a udržovať tento pocit za všetkých okolností).

Láska je

teda tou najlepšou terapiou akú dieťa môže dostať, aby prestalo byť nezbedníkom a stalo sa neskôr dobrým a stabilným dospelým. Niekým, na koho sa dá spoľahnúť.

To, o čom tu hovoríme je, aby ste neukazovali deťom svoj nesúhlas, keď urobia niečo čo nemáme radi – pretože je to negatívny kontrolný mechanizmus.

Možno si myslíte: „Áno, ale ako ho inak donútim, aby prestalo hnevať a začalo poslúchať?“

Tak, že sa s ním budete rozprávať a veci konzultovať. Znamená to, že si spolu s dieťaťom sadnete a budete sa ho pýtať na jeho názor. Spýtate sa ho s čím súhlasí. Zistíte čo chce a aké sú jeho riešenia. Inými slovami je to priateľská konverzácia. Necháte ho dopovedať, čo chce povedať. Neprerušujete ho. Počúvate ho. Necháte ho prispieť k vyriešeniu problému. A zabezpečíte, aby mohlo bezpečne čokoľvek povedať. Aj veci, ktoré by ste neradi počuli.

Môže vaše dieťa bezpečne povedať čokoľvek?

Cieľom je byť dieťaťu dobrým priateľom. Skutočný priateľ je niekto, komu môžete povedať čokoľvek, bez toho aby sa na vás nahneval. Bezpečie vytvárame počúvaním – nie obviňovaním či kázaním. Deti už vo veľmi malom veku vedia, čo je správne a čo zlé.

Môžete si povedať, že to zaberie nejaký čas. Sadnúť si a pohovoriť si určite nejaký čas zaberie. To je pravda. Ale čo takto vypnúť televíziu a dať opäť prednosť rodinným záležitostiam?

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow

Je pochvala pri učení dôležitá?

Prešiel ďalší týždeň a uvedomila som si, že bol preplnený množstvom drobných vecí, ktoré ho spravili krásnym. Stretnutie so zaujímavým človekom, vytvorenie niečoho pekného doma, úspech dieťaťa v škole… ako keď píšete v škole zaujímavý sloh.

Napíšete vetu a v nej myšlienku. Za ňou dáte bodku. Potom ďalšiu myšlienku a opäť bodku. Rôzne krásne myšlienky, zaujímavé informácie vzájomne pospájate a ukončíte ich bodkami. Nakoniec vznikne krásny dej.

Tie bodky som tam dala zámerne. Ak by som ich tam nedala, tak sa nám to všetko zleje dokopy. Kde sa tá krásna myšlienka vlastne končí? Končí sa vždy bodkou a tou je pochvala. Keď sa obzriete späť životom, tak si pamätáte, ako vám otec pochválil váš úspech vo futbale. Pamätáte si, keď vám mama povedala: „To si krásne prečítal“. Kamarát či niekto iní zakričal: “Toto bolo naozaj super“… Pochvala je tak silná, že keď ju nemáme, tak to vnímate ešte intenzívnejšie a ovplyvňuje nás to v celom našom živote. Napriek tomu tou pochvalou šetríme. Keď dieťa ide do školy, tak veľakrát na pochvalu skoro úplne zabúdame.

Ovplyvnilo nás, že sme neboli pochválení?

Veľa situácií v našom živote si zaslúžilo pochvalu, však? Pochvala však neprišla. Nebol čas, lebo sa mama ponáhľala do práce. Nebol ten vhodný okamih, lebo prišiel niekto na návštevu. Prípadne -nikto si to nevšimol.
Naše krásne upratané knižky zostali bez povšimnutia. To, že sme prvýkrát prečítali celú stranu sa bralo ako samozrejmé. Možno ešte stále (aj keď si to veľakrát nepripustíme) po dvadsiatich, tridsiatich, päťdesiatich… rokoch tie okamžiky ostávajú otvorené a z času na čas sa nám pripomenú. Celý život hľadáme tú správnu bodku za tým, čo sa nám podarilo. Čakáme na pochvalu.

Pochváľte deti pri učení a vyhrajte dvakrát

1. Zvýšite ich ochotu sa zaujímať o nové informácie a robiť správne akcie pri učení

2. Dáte im dobrý základ, aby vedeli chváliť aj ony

Vyhráte dvakrát lebo ste vyhrali obaja.

O pochvale ešte raz

Pochvala funguje ako „pyramída“. Začnite pochvalou vy a za chvíľu počujte mnohých okolo seba, ako ostatných chvália. Tam, kde sa pochvala nachádza, tam sa lavínovito šíri. Nezastavíte ju.

POCHVALA je príval veľkého množstva pozitívnej energie a ľudia to prirodzene cítia, chcú to a vyhľadávajú to. Aj vy – aj vaše deti!

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow