Prišlo k nám s rodičmi na pohovor dievčatko, ktoré malo problém čítať. Niežeby nevedelo vôbec čítať, len bolo v porovnaní s inými pomalšie. Rýchlostné čítanie v škole ju tak demotivovalo a znehodnotilo medzi ostatnými, že už nechcelo do školy vôbec chodiť.
Tak si kladiem otázku, je toto to, čo sa majú v škole naučiť? Je to to, čo tie deti posunie dopredu?
Pán Picasso sa už pre rokmi na to pozeral takto.
“Každá sekunda, ktorú žijeme, je novým a jedinečným okamihom vesmíru. Okamihom, ktorý sa nikdy nezopakuje.
A čo učíme naše deti?
Učíme ich, že dva a dva sú štyri, a že Paríž je hlavné mesto Francúzska.
Kedy ich budeme učiť aj to, kto sú?
Mali by sme každému z nich povedať: „ Vieš čo si? Si zázrak. Si jedinečný. Počas všetkých tých rokov, ktoré prešli, nikdy neexistovalo také isté dieťa, ako si ty. Tvoje nohy, tvoje ruky, tvoje šikovné prsty, spôsob akým sa pohybuješ. Môžeš sa stať Shakespearom, Michelangelom, Beethovenom. Si schopný všetkého. Áno, si zázrak.
A potom keď raz vyrastieš, môžeš vôbec ublížiť niekomu inému, kto je ako ty, zázrakom? “
Musíte s tým niečo robiť, my všetci s tým musíme niečo robiť, aby sme urobili tento svet hodným svojich detí.“
Pablo Picasso
Španielsky umelec a maliar, 1881-1973
Čo myslíte, zmenilo sa niečo odvtedy?
Evka Eršeková
Riaditeľka Študijných centier BASIC
Ano, je to fakt pravda. V dnešnej unáhlenej dobe, všetko chceme čo najrýchlejśie a predbiehame sa vavzájom, len aby sme boli čo najrýchlejší.
Je to mnohokrát na úkor kvality, zdravia atď. To náhlenie a zaťažovanie detí v školoách spôsobuje stres už v školskom veku. Je to rozumné vystavovať ich tak skoro stresu? Stres má zlé účinky na dospelých a sú smernice na jeho odstraňovanie z jasných dôvodov pre zdravo zmýśľajúceho človeka.
Bohužiaľ vedecký pracovníci s tým najvyšším vzdelaním to nachápu!!! A to je paradox, lebo práve oni by to mali pochopiť. Prečo to nechápu? Podľa mňa jednoducho nemajú talent vo svojom obore. Nieje sú len umelecké talenty, ale treba ho na každé povolanie. Keďže prednosť majú vždy len študovaný, tak prijímajú na pracovné miesta aj s priemerným talentom alebo podpriemerným talentom. Veľmi sa to týka pedagógov, lebo deti si odnášajú do života veľa zo škôl.
Vzdelávať sa treba to je jednoduch fakt, ale treba v školách hľadať a posvietiť na tie talenty.
Niektorý učitelia to robia, ani si to možno neuvedomujú. Je to u nich samozrejmosť.
Som hudobník a viem, že niektorý hudobný pedagógovia síce majú dobrú hudobnú pamäť ale slabši hudobný sluch a hudobné cítenie nieje žiadne, a to je fakt. Ako možno vidieť lepší talent, keď sa nedá vidieť? A takto je to vo všetkých oblastiach aj v politike. Ten talent sa ukáže niekedy aj neskôr, ale všetci chcú skôr. Obdobie vývinu nemá každý rovnaké a kto bude čakať keď sa stále kdesi náhlime??? Čakať bude len (jednoducho povedané) dobrý, neegoistický človek a to je pravá múdrosť.
Anton
Mám pocit, že v našich školách sú deti niekedy vnímané ako (prepáčte mi za výraz) “kusy”. Nie sú vnímané ako jedinečné osobnosti, o ktorých hovoril aj pán Picasso. Všetci musia naraz robiť toto, zvládnuť hento… a ty, kto nestíhaš, máš smolu!
Deti od prírody sú veľmi zvedavé, učenlivé, zaujímajú sa. Ak ich učiteľ dokáže naozaj zaujať a správne motivovať, tie isté deti, ktoré boli problémové a “zlé” dokážu robiť malé zázraky. Ale ak má niekto problém napr.v čítaní a ešte mu to budeme aj zdôrazňovať a “merať čas” pri čítaní, ten problém sa len prehĺbi a odpor dieťaťa k čítaniu, samozrejme, narastá. A keďže čítanie potrebuje na všetkých predmetoch, rastie nechuť aj k učeniu samotnému.
Našťastie existuje aj pomoc pre takéto deti a ich rodičov. Stačí len hľadať, prísť a s ostatným vám pomôžeme. Kde hľadať pomoc? http://www.centrumbasic.sk
Desiatky, stovky rodičov, ktorí hľadali pomoc a riešenie pre svoje deti tak urobili a vedia, že Študijná technológia, s ktorou v BASICu pracujeme , naozaj funguje.
Monika
Ja si myslím, že na túto tému by sme sa mohli pozrieť z dvoch hľadísk. Na jednej strane je učiteľ, pre ktorého nie je cieľom rýchlostného čítania porovnávať dieťa s inými žiakmi v triede, ale porovnávať dané dieťa v čase a v zlepšujúcom sa výkone čítania, ktoré s pribúdajúcimi čitateľskými zručnosťami priprodzene nastáva. Dôležitá je aj praktická stránka samého testovania. Ak vytvorím dieťaťu neohrozené prostredie, ak ho ostatní nebudú vnímať, pre dieťa to bude bežná pracovná školská činnosť. Ale to už záleží na pedagogickom majstrovstve každého pedagóga, ktorí deti testuje. Na druhej strane výsledkom úspechu dieťaťa, ktoré sa v priebehu jedného roka zlepšilo v čítaní a to hlavne vtedy, ak na sebe pracovalo, je pozdvihnuté sebavedomie.
A možno ešte malé zamyslenie. Už v októbri budú budúci piataci testovaní po ukončení primárneho vzdelávania. Bude to ich prvý monitor. A bude daný časový limit na vypracovanie úloh. Či sa tomu budeme brániť alebo nie, je to tak. A bude tam iný učiteľ, ako ten, na ktorého boli zvyknutí. Na čo je to dobré? To sa musíme spýtať tých, ktorí o testovaní rozhodli. A len dúfať, že raz bude na čele ministerstva školstva človek, ktorý bude mať viac zdravého sedliackeho rozumu a najdôležitejšie v celom systéme sa stane “dieťa”.
tlačiť deti do výkonu ako v otrokárstve narobí veľa škody.
a nevieme ich pred tým ani ochrániť lebo socialistickofeudálne vedenie je proti.
ja ked sa ucim do skoly /som na strednej/stale si to precitam tak
si poviem o com som citala a ked tomu nechapem precitam si to znovu. a ked pochopim tak tu ulohu plnim.
a tak je to stale.