Diagnóza „DETSTVO“

Tento článok je venovaný všetkým, ktorí hľadajú podporu a pomocnú ruku na prekonanie problémov v škole.

Všetkým tým z vás, ktorí poznáte sfilmovanú verziu známej knihy E. B. Whitea – Šarlotina pavučinka, mohla utkvieť v pamäti veta, kedy sa matka zdesene pýta lekára na diagnózu svojej dcéry, ktorá sa matke zdá veľmi zvláštna.  Má len “zvieracích priateľov” a robí rôzne “nečakané veci”. 

Odpoveď lekára  však znela: „…ó áno, ak chcete vedieť, ako sa volá táto “diagnóza”, je to DETSTVO !“   A bohužiaľ,  z toho vyrastie”.

Keď sa ŠKOLA stane trápením.

Rodičov inak veselý a „až veľmi“ inteligentný potomok, ktorý bez mihnutia oka v otcovom notebooku vyhľadá a otvorí zazipovaný súbor, poskladá z Lega zubárske kreslo, či oplýva iným neskutočným talentom, tak tento potomok pri pohľade na školskú tašku bledne. Celé hodiny sa spolu venujete učebniciam, aby na ďalší deň priniesol z diktátu štvorku. Jeho bezduchý pohľad von z okna, peračník hodený o zem, alebo slzy padajúce do zošita je veľmi, veľmi ťažké každý deň pozorovať. Viete, že to nie je v poriadku vynakladať toľko úsilia, aby výsledkom bola trojka.

Ďalšou zaťažkávacou skúškou môžu byť rodičovské schôdzky v škole, kde sa dozvedáte, ako veľmi vaše dieťa nedáva pozor, rozptyľuje ostatných a ako na neho neplatia žiadne tresty.  Niekedy dokonca začnú tieto prejavy  skúmať odborníci a vidia v tom nejaký typ poruchy. Vaša predstava toho, že z neho bude lekár alebo pilot po otcovi, sa pomaly rozpadá, ale vy viete, že ON NIE JE HLÚPY.

Nebojte sa, všetko je v poriadku, vaše dieťa je šikovné, ale niekde sa „ v tej škole stratilo“ a odvtedy mu to nejde a nebaví ho to. Koľkokrát ste  napríklad  vy začali s angličtinou? Zhruba po pol roku to vzdáte so slovami, že nemáte na to „bunky“. Vaše dieťa si nemôže dovoliť tento luxus  po pol roku povedať, že nemá na školu bunky a prestať tam chodiť. Teda sedí na hodinách, nevie a nerozumie, preto často vyrušuje.

Tieto rôznorodé situácie majú jedného spoločného menovateľa. Všetky pramenia z neschopnosti určitú vec sa naučiť a aplikovať ju, pretože osoba niečomu nerozumela. Je to tak jednoduché,  je to tak základné, že to prehliadame.

RIEŠENIE

Jednoduchou metódou je možné „vystopovať“,  kedy  sa študentovi začali problémy s učením.  Pre tento účel sú pre rodičov s deťmi pripravené konzultácie. Ich cieľom je nielen zistiť oblasť problému, ale stanovenie spôsobu riešenia. Okrem toho si rodič môže potvrdiť alebo doplniť svoje vedomosti na prednáške: „Ako sa učiť s dieťaťom, aby tomu porozumelo“.

Po použití tejto metódy nám rodičia píšu  takéto a podobné príbehy:

 „Dostala som šancu pomôcť môjmu synovi s učením. V škole sa trápil, nesústredil sa, mal problém s čítaním. Mýlil si písmená a pri čítaní sa mu deti v škole smiali. Nemal kamarátov v triede, lebo bol slabší žiak. Bol utiahnutý a odmietal sa učiť. V časopise som si prečítala „reklamu“ na BASIC. Skúsili sme a teraz viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie aj pre mňa a aj pre Maťka. Tešil sa na každú hodinu s pani učiteľkou. Veľmi sa zlepšil v čítaní a v písaní. Bol si istejší aj pri odpovediach v škole a deti sa mu prestali smiať. Zrazu má kamarátov aj medzi dievčatami. Nemá „bruchabolenie“ z toho, že má ísť do školy. Keby mi minulý rok niekto povedal, že môj syn pôjde za triedu na školské kolo „Hollého pamätník“, zasmiala by som sa. Stalo sa. Jeho sebavedomie stúplo , nie je žiadna „troska“. Stal sa z neho riadny „šibal“, ktorý sa už nebojí opýtať na to, čomu nerozumie. Toto všetko sa mohlo udiať iba za úžasného a milého prístupu pani učiteľky, ktorá venuje svoj čas a skúsenosti spôsobom, aký, bohužiaľ, v školách chýba. Srdečná vďaka!!!“
Z.T.-mamina Martinka (9 rokov).

Napísala: Katarína Gondová

Follow