Viem to, lebo som sa to JA naučil.
Veďte deti k tomu, aby samé našli, kde danú informáciu z učebnice môžu pozorovať. Nech zisťujú či sa im na niečo môže hodiť a ako ako ju môžu použiť. Získané informácie budú tak ICH a nie vaše. Budú si ich vedieť “vytiahnuť” vždy keď ich budú potrebovať, lebo sa ich naozaj učili. Budú ich mať naučené a k tomu budú aj samostatné.
PRÍKLAD:
Raz sme išli s deťmi do parku pozorovať stromy. Nechala som deti, aby mi rozprávali čo vidia, cítia,…
Keď prišli s odpoveďou, že ten strom je vysoký, tak som ich vrátila s tým, aby sa pozreli lepšie. Nech sa pozerajú nielen na výšku a šírku, ale aj ako strom vyzerá , kde rastie… A môžu ho aj ohmatať. 🙂 Začali pozorovať nielen tvary listov, ale aj kôru, ako je u každého stromu trošku iná,… a pozorovali a hladkali stromy.
Nikdy predtým by som neverila, ako nedbalo deti pozorujú svoje okolie . Tak nedbalo sa aj učia.
Na druhej strane som videla ich nadšenie, keď zbadali tie rozdiely a potom pochopili aj text v učebnici.
Vypestujete v nich pocit užitočnosti informácií a zároveň vieru, že ICH názor je dôležitý.
FollowO autorke
Eva Eršeková
riaditeľka Študijných centier BASIC na Slovensku.
Prvú pobočku som zriadila v Bratislave v roku 2004. V súčasnosti pôsobia študijné centrá BASIC v 10 mestách.
Vyškolila som desiatky súkromných učiteľov, ktorí pracujú s vynikajúcimi výsledkami a pomáhajú deťom s problémami v čítaní, písaní a učení sa. Prispela som svojimi radami vo vzdelávacích programoch v SRo, STV, Markíze, článkami v časopise Bobík, ale aj poradňami „Ako sa učiť“ v rôznych lokálnych časopisoch a na internete…
Založila som tradíciu vzdelávania rodičov formou prednášok a seminárov.
Pre deti v školách organizujeme od roku 2008 Literárnu súťaž pod záštitou SPP a iných firiem.