dyslexia

Skrytá negramotnosť, alebo cesta po ktorej kráča vzdelávanie

V ostatnom čase vyvolal článok o vzdelávaní „Dyslektik nie je hlupák“ najmä u rodičov neobvyklý záujem. V dnešnej dobe plnej výpočtovej techniky sa očakáva, že máme všetky predpoklady na to, aby vzdelávanie nebolo problémom. Napriek tomu rodičia prišli na prednášku a skoro jednotne sa zhodli na tom, že nevedia ako sa učiť s deťmi, nevedia čo s ich neochotou sa vzdelávať, nevedia prečo sa deti pri učení hnevajú…
Negramotnosť sa definuje ako neschopnosť čítať a písať. Nie je tým však myslená len samotná akcia čítania (vyslovovania) a písania. Automaticky sa ráta, že človek tomu, čo číta a píše, rozumie. Skutočnosť je, že veľakrát nerozumie. Máme tu generáciu so „skrytou negramotnosťou“. Ide o mladých, prípadne aj ľudí v strednom veku, ktorí na prvý pohľad zvládajú čítanie textu perfektne. Ale – neradi čítajú, neradi sa vzdelávajú, nevedia sa naučiť a robia chyby…

Prečo sa deti nechcú učiť?

V prvom rade sa musíme pozrieť na samotné čítanie. Nie je to len prečítanie slov. Ide taktiež o porozumenie obsahu čo čítame. Preto musí byť človek vedený od najútlejšieho veku k tomu, aby rozumel. V detstve sa to tak väčšinou deje. Dieťa sa pýta a my, ak sme vnímaví rodičia, sa snažíme uspokojiť jeho zvedavosť. Keď bude ako malé dieťa vedené k tomu, aby sa pýtalo na všetko čomu nerozumie a v škole sa stretne s učiteľmi, ktorí jeho záujem o informácie podporia, vychováme človeka, ktorého vzdelávanie počas celého života bude samozrejmosťou.
Dnes školu vnímame, ako zariadenie, kde pošleme svoje dieťa a očakávame od učiteľov, že ho vzdelajú. Veľakrát je to jednosmerný tok informácii nasmerovaný k dieťaťu. A výsledok? Nie vždy taký, aký očakávame.

Prečo nemáme výsledky?

Aby sme tomu lepšie porozumeli pozrime sa spolu trošku do histórie. Bolo vzdelávanie takto chápané aj v minulosti? Mali vždy ľudia takúto predstavu o vzdelávaní? Neodklonili sme sa náhodou zo správneho smeru (cesty) a teraz len „žneme“ výsledky nášho zle porozumeného spôsobu vzdelávania?
Slovo vzdelanie (education) pochádza z latinčiny. Pôvod slova je v e- ducare, e(x)-úplne a ducare -vyniesť von, vytiahnuť. Napríklad, filozof Socrates veril, že pravé poznanie spočíva v každom z nás a správnou výučbou môžeme veci pochopiť alebo vybaviť si ich.
Základnou prácou učiteľa by malo byť kladenie otázok. Tie spôsobia, že sa zo študenta vynesie, alebo vytiahne jeho prirodzená schopnosť myslieť, uvažovať a byť zainteresovaný.
Touto filozofiou boli študenti vedení k pozorovaniu, premýšľaniu, výskumu, objavovaniu všetkého čo je spojené so životom.

Kráčame inou cestou?

Nie je to odklon od cesty, ktorou kráčame? Dnešný vzdelávací systém, núti študentov učiť sa naspamäť veľké množstvo informácií. Trvá na tom, aby si údajmi študenti „naplnili“ hlavu a potom ich „vyklopili“, alebo napísali na skúške na kus papiera. Tento spôsob vzdelávania je prekážkou , ktorá zabraňuje človeku mať svoje úvahy ohľadne nejakého predmetu, ktorá v ňom ničí schopnosť posudzovať fakty a vyvodzovať dôsledky.
Táto metóda často spúšťa u detí nenávisť voči škole a zanecháva ich neschopnými myslieť v predmete, ktorý študujú. Dostáva ich do stavu keď sú nepripravení do života.
Dá sa s tým niečo urobiť? Škola (z lat. schola) bola a mala by byť miestom kde sa vedú učené rozhovory, prednášky.
Na to, aby sa vzdelávanie dostalo naspäť do „starých“ koľají je potrebné, aby bolo študentom povolené klásť otázky.
Študentovi musí byť daná možnosť skúmať. Cez túto možnosť sa v ňom vytvorí záujem a ochota zisťovať a veľakrát sa v ňom prebudí až vášeň k danej oblasti. Je to životne dôležitá zložka vzdelávania. Vždy by študenti mali byť podporovaní, aby sa využila ich vlastná vynaliezavosť. To je spôsob, ako ich prebudiť a udržať ich pri živote. Láska k učeniu sa nachádza hlboko v nás.

Neposudzujme a nehodnoťme či je „objav“ nášho dieťaťa malý, bezvýznamný, alebo… . Je to len zdanlivé. Pravda je len to, čo sme pozorovali my samotní. Tak nevnucujeme svoje pravdy druhým, smerujme ich otázkami k informáciám a nechajme im možnosť nájsť svoju pravdu pre seba.

Eva Eršeková, riaditeľka Študijných centier BASIC

_____________

Sokrates: staroveký grécky filozof (469-399 pred Kr.)Sokrates nezanechal písané dielo. Jeho filozofia je známa z Platónových dialógov a z krátkych zmienok u Aristotela. Jeho najznámejší výrok bol „viem, že nič neviem“. Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow