učenie

Aj bez učenia som už dosť unavená

Pre mnohé mamičky znamená učenie sa s dieťaťom po celom dni v práci veľkú záťaž. Niežeby nechceli alebo nevedeli prejavovať dostatok lásky, porozumenia a trpezlivosti. Jednoducho nevládzu.

Jedna mamička mi o učení napísala.

To sa ľahko povie, že je potrebné na vyskytnutý problém v učení ísť s láskou. Keď prídem z práce domov unavená, musím ešte variť, poupratovať, tak akurát na ten problém reagujem podráždene, nervózne a som ešte viac unavená ako predtým.

Follow

Diagnóza „DETSTVO“

Tento článok je venovaný všetkým, ktorí hľadajú podporu a pomocnú ruku na prekonanie problémov v škole.

Všetkým tým z vás, ktorí poznáte sfilmovanú verziu známej knihy E. B. Whitea – Šarlotina pavučinka, mohla utkvieť v pamäti veta, kedy sa matka zdesene pýta lekára na diagnózu svojej dcéry, ktorá sa matke zdá veľmi zvláštna.  Má len “zvieracích priateľov” a robí rôzne “nečakané veci”. 

Odpoveď lekára  však znela: „…ó áno, ak chcete vedieť, ako sa volá táto “diagnóza”, je to DETSTVO !“   A bohužiaľ,  z toho vyrastie”.

Keď sa ŠKOLA stane trápením.

Follow

Čo učíme naše deti?

Prišlo k nám s rodičmi na pohovor dievčatko, ktoré malo problém čítať. Niežeby nevedelo vôbec čítať, len bolo v porovnaní s inými pomalšie. Rýchlostné čítanie v škole ju tak demotivovalo a znehodnotilo medzi ostatnými, že už nechcelo do školy vôbec chodiť.
Tak si kladiem otázku, je toto to, čo sa majú v škole naučiť? Je to to, čo tie deti posunie dopredu?

Pán Picasso sa už pre rokmi na to pozeral takto.

Follow

Radosť z čítania

Od Carlynn McCormick

“Nemusíte páliť knihy, aby ste zničili kultúru.
Nechajte len ľudí, aby ich prestali čítať ”

Gandhi

Čítanie otvára svet, v ktorom človek sníva, tvorí, bojuje a zažíva dobrodružstvo. To prebúdza fantáziu a prináša uspokojenie do mysle.
Je to úžasný dar, keď niekto vie dieťaťu pomáhať rozvíjať trvalý záujem o čítanie! Čítanie neprináša len radosť, ale vytvára slovnú zásobu, zvyšuje kultúrnu gramotnosti a ukazuje na príkladoch, ako je jazyk vytváraný a používaný. Posilňuje schopnosť písať a hovoriť tým, že ponúka pre deti modely, ktoré potom oni napodobňujú. Čítanie však nie je len pre deti.
V tomto technickom veku vysokorýchlostného internetu, iPodov a neuveriteľných vizuálnych efektov, niekedy zabúdame aj my trochu starší na toto jednoduché potešenie. Pre mladých alebo starých, bohatých alebo chudobných je čítanie neustále jednou z najlepších foriem zábavy.
Ak máme voľnú chvíľku, väčšina ľudí uvažuje či si zapnúť telku. Čo tak urobiť zmenu!

Čo tak nič „nezapnúť“, ale skôr len tak „vypnúť” a ísť do knižnice. Prejsť sa popri regáloch, prelistovať niekoľko kníh a nájsť tú správnu knihu. Potom sa v nej „zabudnúť“ – možno aj na hodinku.
Keď potom precitnete, zoberte si ju domov a večernú zábavu máte určite zaistenú. Tento nápad by mohol fungovať samozrejme nielen pre vás, ale aj pre celú vašu rodinu.

Ďalšou možnosťou je veľký knižný obchod, ako je napríklad kníhkupectvo Martinus. Skoro každý má rád určité knihy, či časopisy. Vyberte si tému, ktorá vás zaujíma. Objednajte si kávu, nájdite pohodlné kreslo a preštudujte si stránky. Ak nájdete článok, ktorý so záujmom prečítate, viete, že si niečo podobné znovu a znovu doprajete. Našli ste to čo stojí za nákup.

Vo veľkých kníhkupectvách majú priestor, ktorý je určený pre deti. Zvyčajne je to veľmi príjemný priestor vytvorený na to, aby ste tam s deťmi na chvíľu prišli a poprezerali si kopu farebných knižiek.

A čo tak dovolenka alebo plán na nejaký výlet? Ak ho máte, vyskúšajte niektoré zvukové (audio) knihy, ktoré sú vhodné pre celú rodinu. Príbehy zaručia, že v aute budú deti sedieť pokojnejšie. To isté platí pre cestu lietadlom, vlakom alebo autobusom. Je to až prekvapujúce ako cesta rýchlo a príjemne ubehne a dostanete sa do cieľa.
Ak patríte medzi tých čo túžia stráviť čas pod šírim nebom, tak si pribaľte nejakú knihu alebo, poviedky či vtipy a môžete si ich čítať pri táboráku. Keď boli moje deti malé a mali tak okolo desať – jedenásť rokov, často sme čítali nahlas strašidelné historky. Dodnes na to radi spomínajú.
Ďalšou možnosťou je len tak zostať doma a relaxovať niekoľko hodín napríklad na dvore pod slnečníkom. Popritom popíjať chladné nápoje a čítať si dobrú knihu. Toto je môj obľúbený spôsob vypnutia. Vtedy som spokojný. Po aktívnom plávaní alebo volejbale si doprajem čítanie.
Fyzické cvičenie je dobré pre telo a čítanie je dobré cvičenie pre myseľ.

“Radosť z čítania” Článok so zvolením Carlynn McCormick, Copyright 2010 Všetky práva vyhradené AppliedScholasticsOnline.com

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow

Skrytá negramotnosť, alebo cesta po ktorej kráča vzdelávanie

V ostatnom čase vyvolal článok o vzdelávaní „Dyslektik nie je hlupák“ najmä u rodičov neobvyklý záujem. V dnešnej dobe plnej výpočtovej techniky sa očakáva, že máme všetky predpoklady na to, aby vzdelávanie nebolo problémom. Napriek tomu rodičia prišli na prednášku a skoro jednotne sa zhodli na tom, že nevedia ako sa učiť s deťmi, nevedia čo s ich neochotou sa vzdelávať, nevedia prečo sa deti pri učení hnevajú…
Negramotnosť sa definuje ako neschopnosť čítať a písať. Nie je tým však myslená len samotná akcia čítania (vyslovovania) a písania. Automaticky sa ráta, že človek tomu, čo číta a píše, rozumie. Skutočnosť je, že veľakrát nerozumie. Máme tu generáciu so „skrytou negramotnosťou“. Ide o mladých, prípadne aj ľudí v strednom veku, ktorí na prvý pohľad zvládajú čítanie textu perfektne. Ale – neradi čítajú, neradi sa vzdelávajú, nevedia sa naučiť a robia chyby…

Prečo sa deti nechcú učiť?

V prvom rade sa musíme pozrieť na samotné čítanie. Nie je to len prečítanie slov. Ide taktiež o porozumenie obsahu čo čítame. Preto musí byť človek vedený od najútlejšieho veku k tomu, aby rozumel. V detstve sa to tak väčšinou deje. Dieťa sa pýta a my, ak sme vnímaví rodičia, sa snažíme uspokojiť jeho zvedavosť. Keď bude ako malé dieťa vedené k tomu, aby sa pýtalo na všetko čomu nerozumie a v škole sa stretne s učiteľmi, ktorí jeho záujem o informácie podporia, vychováme človeka, ktorého vzdelávanie počas celého života bude samozrejmosťou.
Dnes školu vnímame, ako zariadenie, kde pošleme svoje dieťa a očakávame od učiteľov, že ho vzdelajú. Veľakrát je to jednosmerný tok informácii nasmerovaný k dieťaťu. A výsledok? Nie vždy taký, aký očakávame.

Prečo nemáme výsledky?

Aby sme tomu lepšie porozumeli pozrime sa spolu trošku do histórie. Bolo vzdelávanie takto chápané aj v minulosti? Mali vždy ľudia takúto predstavu o vzdelávaní? Neodklonili sme sa náhodou zo správneho smeru (cesty) a teraz len „žneme“ výsledky nášho zle porozumeného spôsobu vzdelávania?
Slovo vzdelanie (education) pochádza z latinčiny. Pôvod slova je v e- ducare, e(x)-úplne a ducare -vyniesť von, vytiahnuť. Napríklad, filozof Socrates veril, že pravé poznanie spočíva v každom z nás a správnou výučbou môžeme veci pochopiť alebo vybaviť si ich.
Základnou prácou učiteľa by malo byť kladenie otázok. Tie spôsobia, že sa zo študenta vynesie, alebo vytiahne jeho prirodzená schopnosť myslieť, uvažovať a byť zainteresovaný.
Touto filozofiou boli študenti vedení k pozorovaniu, premýšľaniu, výskumu, objavovaniu všetkého čo je spojené so životom.

Kráčame inou cestou?

Nie je to odklon od cesty, ktorou kráčame? Dnešný vzdelávací systém, núti študentov učiť sa naspamäť veľké množstvo informácií. Trvá na tom, aby si údajmi študenti „naplnili“ hlavu a potom ich „vyklopili“, alebo napísali na skúške na kus papiera. Tento spôsob vzdelávania je prekážkou , ktorá zabraňuje človeku mať svoje úvahy ohľadne nejakého predmetu, ktorá v ňom ničí schopnosť posudzovať fakty a vyvodzovať dôsledky.
Táto metóda často spúšťa u detí nenávisť voči škole a zanecháva ich neschopnými myslieť v predmete, ktorý študujú. Dostáva ich do stavu keď sú nepripravení do života.
Dá sa s tým niečo urobiť? Škola (z lat. schola) bola a mala by byť miestom kde sa vedú učené rozhovory, prednášky.
Na to, aby sa vzdelávanie dostalo naspäť do „starých“ koľají je potrebné, aby bolo študentom povolené klásť otázky.
Študentovi musí byť daná možnosť skúmať. Cez túto možnosť sa v ňom vytvorí záujem a ochota zisťovať a veľakrát sa v ňom prebudí až vášeň k danej oblasti. Je to životne dôležitá zložka vzdelávania. Vždy by študenti mali byť podporovaní, aby sa využila ich vlastná vynaliezavosť. To je spôsob, ako ich prebudiť a udržať ich pri živote. Láska k učeniu sa nachádza hlboko v nás.

Neposudzujme a nehodnoťme či je „objav“ nášho dieťaťa malý, bezvýznamný, alebo… . Je to len zdanlivé. Pravda je len to, čo sme pozorovali my samotní. Tak nevnucujeme svoje pravdy druhým, smerujme ich otázkami k informáciám a nechajme im možnosť nájsť svoju pravdu pre seba.

Eva Eršeková, riaditeľka Študijných centier BASIC

_____________

Sokrates: staroveký grécky filozof (469-399 pred Kr.)Sokrates nezanechal písané dielo. Jeho filozofia je známa z Platónových dialógov a z krátkych zmienok u Aristotela. Jeho najznámejší výrok bol „viem, že nič neviem“. Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow