MAMA S DIEťAťOM

Čosi nie je v poriadku, ak svoje dieťa až takýmito či podobnými ráznymi rozkazmi „naháňate“ do plnenia jeho povinností. Je načase popremýšľať, prečo a kedy sa čosi pokazilo a začalo vám to prerastať cez hlavu.

Prečo deti neposlúchajú?

Prečo je niekedy ťažké dorozumieť sa s vlastnými deťmi?

Riadim sa úslovím: V jednoduchosti je sila a pravda. Ak je teda niečo komplikované, viem, že je tam niečo čomu nerozumiem alebo je tam nejaká nepravda. 

To platí i v komunikácii s našimi deťmi. Pozrime sa úprimne okolo seba. Aké vzory nám a deťom ponúkajú napríklad masovokomunikačné prostriedky? Málokedy príbehy statočných ľudí, láskavé príklady a dobré rady. Väčšinou „vypúšťajú“ monológy s negatívnymi emóciami, presadzovanie názorov na úkor iných a veľakrát ako sa hovorí „Jeden o voze a druhý o koze“, … To predsa nie je zdravá komunikácia!

Komunikácia má jednoduché princípy. Tie si môžeme osvojiť a používať nielen pri styku s deťmi. Dobrá komunikácia je jednoduchá a účinná. Ak ju začnete používať, vzťahy medzi Vami a deťmi sa neuveriteľne zlepšia.

RADA: Ukážme dieťaťu, že je DÔLEŽITÉ!

Čo to pre nás znamená?

Zmeňme taktiku. Prestaňme dieťa komandovať, neustále kontrolovať a karhať. Viac si všímajme jeho dobré stránky a všetko čo urobilo dobre. Prejavme mu úctu, vďaku, pochvalu tak, že to pocíti, že to bude vnímať. Musí vedieť, že ho akceptujeme ako seberovného. Často krát sa zdá, že tých vecí, ktoré robí dobre, je veľmi málo. Je však dôležité, že sú. Verte, VŽDY SÚ! A nevadí, že ich je málo. Je dôležité, že si ich všímame.

Ak si dobré skutky dieťaťa nevšímame, dieťa môže mať pocit, že ho nepotrebujeme. Stáva sa z neho samotár, chová sa práve tak, ako sa nám nepáči. Nechce s nami hovoriť, odťahuje sa od nás a od ostatných, robí na truc, …

Ak dieťa cíti, že je pre nás dôležité, že sa oň zaujímame, pomaly sa začne meniť. Spočiatku sa viditeľne nezmení jeho správanie voči nám. Bude si však nachádzať viac vhodných kamarátov, stane sa obľúbenejší, vyrovnanejší, spokojnejší.

Popritom samozrejme môže spraviť aj chyby. Kto ich nerobí? Treba však oceniť jeho snahu to zvládnuť, chváliť ho za každý dobrý čin.

Ak dieťa naozaj pocíti, že ho rešpektujeme, uvedomí si, že je prospešné a dôležité, darujeme mu tým to, čo sa nevyrovná nijakému daru, hre či peniazom.

Je to naozaj jednoduché. Chce to len našu lásku, trocha času a trpezlivosti.

Ľudia totiž nie sú stroje (ktorých podmienkou fungovania je neprítomnosť chyby). Ľudia fungujú i napriek tomu, že robia chyby.

Prejavené uznanie dá dieťaťu silu a vieru robiť viac správnych vecí z vlastnej vôle.

Nájde si svoj smer, bude si hľadať informácie, ktoré sa bude chcieť naučiť, …

Jeden komentár

  1. Mária Kudiová

    To sa ľahko povie že treba s láskou ísť na vyskytnutý problém s dieťaťom,ked dojdem z práce domov unavená,musím ešte variť ,upratať,a akurát reagujem na ten problém podráždene,nervozne,a som ešte viac unavená ako predtým.čau maja

Napísať odpoveď pre Mária Kudiová Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.