Rodičia hľadajú rôzne informácie, aby sa naučili čo robiť s dieťaťom keď sa narodí, keď má mesiac, rok, keď je v puberte, …
Všetko to robia s cieľom, aby ich dieťa dostalo tú najlepšiu „výbavu“ do života. A keďže si myslia, že mnohým veciam nerozumejú, tak hľadajú oporu u odborníkov.
Čo sa však vlastne deje:
Dám vám príklad: Na mori pláva loď. Zafúka vietor z ľavej strany a posunie ju doprava. Potom sa objavia prúdy zo severu a tie tú loď niekam ponesú. Ani sa nedá povedať, že loď pláva. Ona sa len tak ledabolo premiestňuje, nikam presne nesmeruje. Ak niekde stroskotá- nie je divu.
V tejto informačnej dobe sme prehltení informáciami a nevieme, ktorého názoru na vzdelanie dieťaťa sa skôr chytiť. Je to akoby ste chceli naraz sledovať všetky padajúce vločky z neba. To sa nedá. Musíte si vybrať jednu a tie ostatné ste potom schopní vnímať vďaka nej.
Vždy ma veľmi poteší, keď vidím koľko ľudí sa snaží pomáhať so vzdelávaním detí. Ja by som vám však napriek tomu odporučila, aby ste sa ako na prvé pozreli na to čo viete vy. Vy ste ten človek, ktorý presne vie na ktorú vločku sa má zamerať. Je to vaše dieťa, ktoré potrebuje zvládnuť učenie.
Čo rodič potrebuje vedieť o vzdelaní a čo už vie?
S určitosťou vieme, že chceme, aby bolo dieťa šťastné, zdravé a úspešné. Výsledok je však odlišný. Stačí sa pozrieť na staršiu generáciu, ktorá tiež raz bola deťmi.
PREČO nie sme úspešní?
Máme množstvo metód, ale výsledky sa zhoršujú. Je to preto, lebo dieťa nie je vec a nedá sa na neho použiť návod. Presný návod nenájdete nikde inde len v sebe. Nevidíte HO?
Deti HO vidia dobre. My máme na sebe okovy výchovy a cez ne sa snažíme HO nájsť a riešiť situácie. Poznáte takéto alebo podobné riešenia rodičov?
Dieťa sa pri učení vrtí. Prečo? Nevieme, ale my si myslíme, že je hyperaktívne.
Dieťa v škole vyrušuje. Prečo? Nevieme, ale učiteľka si myslí, že je nevychované.
Dieťa má v škole zlé známky. Prečo? Nevieme, ale dospelí okolo dieťaťa si myslia, že je hlúpe.
My síce nevieme riešenie, ale na základe rôznych názorov druhých s ľahkosťou zaradíme svoje dieťa medzi hlúpe, …
Deti to však vedia. Všimnite si, čo robia malé deti.
Dieťa obieha okolo auta a podáva otcovi náradie. Vrtí sa? Nie. Učí sa.
Dieťa sa stále pýta čo to je? Vyrušuje? Dúfam, že nie. Učí sa.
Dieťa dostane cukrík za to, že susedke pomohlo? Je hlúpe? Nie, je šikovné.
Potrebuje vzdelaných dospelých ktorí chápu, že by sme sa mali učiť to čo použijeme v živote.
V malých deťoch máte krásny príklad ako sa učiť. Nemusíte ani študovať knihy o výchove a učení. Len v kľude vnímajte, tešte sa s nimi z ich objavov a podporujte ich v nich.