Ako podporiť učenie

Skrytá negramotnosť, alebo cesta po ktorej kráča vzdelávanie

V ostatnom čase vyvolal článok o vzdelávaní „Dyslektik nie je hlupák“ najmä u rodičov neobvyklý záujem. V dnešnej dobe plnej výpočtovej techniky sa očakáva, že máme všetky predpoklady na to, aby vzdelávanie nebolo problémom. Napriek tomu rodičia prišli na prednášku a skoro jednotne sa zhodli na tom, že nevedia ako sa učiť s deťmi, nevedia čo s ich neochotou sa vzdelávať, nevedia prečo sa deti pri učení hnevajú…
Negramotnosť sa definuje ako neschopnosť čítať a písať. Nie je tým však myslená len samotná akcia čítania (vyslovovania) a písania. Automaticky sa ráta, že človek tomu, čo číta a píše, rozumie. Skutočnosť je, že veľakrát nerozumie. Máme tu generáciu so „skrytou negramotnosťou“. Ide o mladých, prípadne aj ľudí v strednom veku, ktorí na prvý pohľad zvládajú čítanie textu perfektne. Ale – neradi čítajú, neradi sa vzdelávajú, nevedia sa naučiť a robia chyby…

Prečo sa deti nechcú učiť?

V prvom rade sa musíme pozrieť na samotné čítanie. Nie je to len prečítanie slov. Ide taktiež o porozumenie obsahu čo čítame. Preto musí byť človek vedený od najútlejšieho veku k tomu, aby rozumel. V detstve sa to tak väčšinou deje. Dieťa sa pýta a my, ak sme vnímaví rodičia, sa snažíme uspokojiť jeho zvedavosť. Keď bude ako malé dieťa vedené k tomu, aby sa pýtalo na všetko čomu nerozumie a v škole sa stretne s učiteľmi, ktorí jeho záujem o informácie podporia, vychováme človeka, ktorého vzdelávanie počas celého života bude samozrejmosťou.
Dnes školu vnímame, ako zariadenie, kde pošleme svoje dieťa a očakávame od učiteľov, že ho vzdelajú. Veľakrát je to jednosmerný tok informácii nasmerovaný k dieťaťu. A výsledok? Nie vždy taký, aký očakávame.

Prečo nemáme výsledky?

Aby sme tomu lepšie porozumeli pozrime sa spolu trošku do histórie. Bolo vzdelávanie takto chápané aj v minulosti? Mali vždy ľudia takúto predstavu o vzdelávaní? Neodklonili sme sa náhodou zo správneho smeru (cesty) a teraz len „žneme“ výsledky nášho zle porozumeného spôsobu vzdelávania?
Slovo vzdelanie (education) pochádza z latinčiny. Pôvod slova je v e- ducare, e(x)-úplne a ducare -vyniesť von, vytiahnuť. Napríklad, filozof Socrates veril, že pravé poznanie spočíva v každom z nás a správnou výučbou môžeme veci pochopiť alebo vybaviť si ich.
Základnou prácou učiteľa by malo byť kladenie otázok. Tie spôsobia, že sa zo študenta vynesie, alebo vytiahne jeho prirodzená schopnosť myslieť, uvažovať a byť zainteresovaný.
Touto filozofiou boli študenti vedení k pozorovaniu, premýšľaniu, výskumu, objavovaniu všetkého čo je spojené so životom.

Kráčame inou cestou?

Nie je to odklon od cesty, ktorou kráčame? Dnešný vzdelávací systém, núti študentov učiť sa naspamäť veľké množstvo informácií. Trvá na tom, aby si údajmi študenti „naplnili“ hlavu a potom ich „vyklopili“, alebo napísali na skúške na kus papiera. Tento spôsob vzdelávania je prekážkou , ktorá zabraňuje človeku mať svoje úvahy ohľadne nejakého predmetu, ktorá v ňom ničí schopnosť posudzovať fakty a vyvodzovať dôsledky.
Táto metóda často spúšťa u detí nenávisť voči škole a zanecháva ich neschopnými myslieť v predmete, ktorý študujú. Dostáva ich do stavu keď sú nepripravení do života.
Dá sa s tým niečo urobiť? Škola (z lat. schola) bola a mala by byť miestom kde sa vedú učené rozhovory, prednášky.
Na to, aby sa vzdelávanie dostalo naspäť do „starých“ koľají je potrebné, aby bolo študentom povolené klásť otázky.
Študentovi musí byť daná možnosť skúmať. Cez túto možnosť sa v ňom vytvorí záujem a ochota zisťovať a veľakrát sa v ňom prebudí až vášeň k danej oblasti. Je to životne dôležitá zložka vzdelávania. Vždy by študenti mali byť podporovaní, aby sa využila ich vlastná vynaliezavosť. To je spôsob, ako ich prebudiť a udržať ich pri živote. Láska k učeniu sa nachádza hlboko v nás.

Neposudzujme a nehodnoťme či je „objav“ nášho dieťaťa malý, bezvýznamný, alebo… . Je to len zdanlivé. Pravda je len to, čo sme pozorovali my samotní. Tak nevnucujeme svoje pravdy druhým, smerujme ich otázkami k informáciám a nechajme im možnosť nájsť svoju pravdu pre seba.

Eva Eršeková, riaditeľka Študijných centier BASIC

_____________

Sokrates: staroveký grécky filozof (469-399 pred Kr.)Sokrates nezanechal písané dielo. Jeho filozofia je známa z Platónových dialógov a z krátkych zmienok u Aristotela. Jeho najznámejší výrok bol „viem, že nič neviem“. Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow

Ako na nespolušné dieťa

Porozumieť problému neposlušnosti a vzdoru detí voči dospelým si vyžaduje ochotu si pripustiť, že príčinou problémov medzi nimi môže byť skôr  dospelý ako dieťa. Dospelý totiž s deťmi zachádza tak, ako bolo zachádzané s ním samotným. Keď bol malý, tak  to nenávidel, no teraz to robí tiež.

Nie je však dôležité vidieť len neposlušnosť. Dôležitejšie je hľadať riešenia, ktoré sa týkajú zlepšenia spôsobu akým zachádzame s deťmi.

Predtým ako deťom, kvôli ich neposlušnosti niečo „urobíme“, mali by sme sa na chvíľu zastaviť a zvážiť, či by sme chceli, aby sa to stalo nám.

Nám by sa páčilo, keby nás mali radi aj keď sme  neposlušní, však?

Aj naše deti túžia viac po láske (schopnosť nezmenšovať svoju náklonnosť k nikomu a udržovať tento pocit za všetkých okolností).

Láska je

teda tou najlepšou terapiou akú dieťa môže dostať, aby prestalo byť nezbedníkom a stalo sa neskôr dobrým a stabilným dospelým. Niekým, na koho sa dá spoľahnúť.

To, o čom tu hovoríme je, aby ste neukazovali deťom svoj nesúhlas, keď urobia niečo čo nemáme radi – pretože je to negatívny kontrolný mechanizmus.

Možno si myslíte: „Áno, ale ako ho inak donútim, aby prestalo hnevať a začalo poslúchať?“

Tak, že sa s ním budete rozprávať a veci konzultovať. Znamená to, že si spolu s dieťaťom sadnete a budete sa ho pýtať na jeho názor. Spýtate sa ho s čím súhlasí. Zistíte čo chce a aké sú jeho riešenia. Inými slovami je to priateľská konverzácia. Necháte ho dopovedať, čo chce povedať. Neprerušujete ho. Počúvate ho. Necháte ho prispieť k vyriešeniu problému. A zabezpečíte, aby mohlo bezpečne čokoľvek povedať. Aj veci, ktoré by ste neradi počuli.

Môže vaše dieťa bezpečne povedať čokoľvek?

Cieľom je byť dieťaťu dobrým priateľom. Skutočný priateľ je niekto, komu môžete povedať čokoľvek, bez toho aby sa na vás nahneval. Bezpečie vytvárame počúvaním – nie obviňovaním či kázaním. Deti už vo veľmi malom veku vedia, čo je správne a čo zlé.

Môžete si povedať, že to zaberie nejaký čas. Sadnúť si a pohovoriť si určite nejaký čas zaberie. To je pravda. Ale čo takto vypnúť televíziu a dať opäť prednosť rodinným záležitostiam?

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow

Je pochvala pri učení dôležitá?

Prešiel ďalší týždeň a uvedomila som si, že bol preplnený množstvom drobných vecí, ktoré ho spravili krásnym. Stretnutie so zaujímavým človekom, vytvorenie niečoho pekného doma, úspech dieťaťa v škole… ako keď píšete v škole zaujímavý sloh.

Napíšete vetu a v nej myšlienku. Za ňou dáte bodku. Potom ďalšiu myšlienku a opäť bodku. Rôzne krásne myšlienky, zaujímavé informácie vzájomne pospájate a ukončíte ich bodkami. Nakoniec vznikne krásny dej.

Tie bodky som tam dala zámerne. Ak by som ich tam nedala, tak sa nám to všetko zleje dokopy. Kde sa tá krásna myšlienka vlastne končí? Končí sa vždy bodkou a tou je pochvala. Keď sa obzriete späť životom, tak si pamätáte, ako vám otec pochválil váš úspech vo futbale. Pamätáte si, keď vám mama povedala: „To si krásne prečítal“. Kamarát či niekto iní zakričal: “Toto bolo naozaj super“… Pochvala je tak silná, že keď ju nemáme, tak to vnímate ešte intenzívnejšie a ovplyvňuje nás to v celom našom živote. Napriek tomu tou pochvalou šetríme. Keď dieťa ide do školy, tak veľakrát na pochvalu skoro úplne zabúdame.

Ovplyvnilo nás, že sme neboli pochválení?

Veľa situácií v našom živote si zaslúžilo pochvalu, však? Pochvala však neprišla. Nebol čas, lebo sa mama ponáhľala do práce. Nebol ten vhodný okamih, lebo prišiel niekto na návštevu. Prípadne -nikto si to nevšimol.
Naše krásne upratané knižky zostali bez povšimnutia. To, že sme prvýkrát prečítali celú stranu sa bralo ako samozrejmé. Možno ešte stále (aj keď si to veľakrát nepripustíme) po dvadsiatich, tridsiatich, päťdesiatich… rokoch tie okamžiky ostávajú otvorené a z času na čas sa nám pripomenú. Celý život hľadáme tú správnu bodku za tým, čo sa nám podarilo. Čakáme na pochvalu.

Pochváľte deti pri učení a vyhrajte dvakrát

1. Zvýšite ich ochotu sa zaujímať o nové informácie a robiť správne akcie pri učení

2. Dáte im dobrý základ, aby vedeli chváliť aj ony

Vyhráte dvakrát lebo ste vyhrali obaja.

O pochvale ešte raz

Pochvala funguje ako „pyramída“. Začnite pochvalou vy a za chvíľu počujte mnohých okolo seba, ako ostatných chvália. Tam, kde sa pochvala nachádza, tam sa lavínovito šíri. Nezastavíte ju.

POCHVALA je príval veľkého množstva pozitívnej energie a ľudia to prirodzene cítia, chcú to a vyhľadávajú to. Aj vy – aj vaše deti!

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow

Vychovávať či nevychovávať?

Úlohou, nás ako rodičov, je výchova detí. Existuje množstvo teórií na túto tému. Niektoré teórie dokonca tvrdia, že dieťa netreba vychovávať. Jedno je však isté, ak to urobíme zle, ovplyvní to aj náš neskorší život.

Vychovať dieťa, však v každom prípade neznamená vytrénovať ho. Deti máme vychovávať tak, aby zostali samé sebou a neskôr boli schopné prežiť aj bez nás. Preto je výchova detí pre rodiča  neľahkou úlohou.

Dospelí a výchova detí

Ani nám dospelým by sa nepáčilo keby nám niekto neustále rozkazoval a niečo zakazoval. Práve preto by výchova detí nemala prebiehať direktívne, či autoritatívne. To čo dobre funguje, je jednoducho snažiť sa byť dieťaťu priateľom. Pokúste sa o výchovu hrou, príkladom, či pomocou venovania pozornosti dieťaťu vtedy, keď spraví to, čo chcete aby robilo. Snažte sa zistiť, čo je pre dieťa skutočný problém a pomôžte mu ho vyriešiť, bez toho, aby ste potláčali jeho vlastné riešenie.

Výchova detí – praktický experiment

Urobte si tento experiment. Nechajte dieťa nech si sadne na vaše kolená Bude tam spokojne sedieť a bude šťastné. Teraz ho rukami pritlačte k sebe a zakážte mu odísť. Bude bojovať, aby sa od vás dostal. Nahnevá sa. Bude plakať.

Toto vidím, ako problém, ktorý majú dospelí s deťmi. Snažia sa silou svojho postavenia presadiť svoj názor. Výsledok – deti sa búria a „zničia“ nám dospelým život.

Ak svojou výchovou nedovolíme deťom, aby mali svoje právo na sebaurčenie, stratíme ich lásku.

Čo je však ešte horšie, budú ju hľadať inde, veľakrát aj na nesprávnych miestach. Potom nastáva najhorší možný scenár, pretože výchova detí sa tak môže dostať do rúk celkom iných ľudí. Nikto z nás nemá rád pocit, že je do niečoho tlačený. Potrebujeme všetci lásku, pomoc a priateľstvo. Aj naše deti. Dajme im to.

Dospelý človek, ktorý je spoľahlivý a stabilný, majúci v srdci lásku a toleranciu, je najlepšou terapiou, akú môže dieťa mať.
Lafayette Ronald Hubbard

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow