Ako sa učiť

Nechce sa učiť

Ako vyriešiť situáciu, keď sa dieťa

HNEVÁ, PLAČE či SNÍVA, …

NECHCE sa UČIŤ

V rozličných rodinách môžeme vidieť rôzne prejavy nechuti učiť sa. Niektoré deti sa hnevajú, niektoré plačú, niektoré to zakryjú tým, že stále robia niečo iné. Raz sú na záchode, potom musia piť, odbiehajú a „zabúdajú“ sa vrátiť. Proste, nechcú sa učiť.

Ak  máte doma takýto problém, tak je možné, že ste si už na internete preštudovali rôzne techniky ako to zvládnuť. Zabezpečili ste vyvetranú izbu, dieťa dostatočne jedlo, odstránili ste rušivé vplyvy, …  a aj tak to nefunguje.

Ukážem vám príklad a na ňom si vysvetlíme čo sa vlastne deje.

V škole preberajú skloňovanie podstatných mien. Na otázku čo robili, dieťa väčšinou nevie odpovedať. Nepamätá si.

Keď sa na to pozriete, tak vás možno prekvapí, ako sa to v ZŠ učia.

Vy ste sa učili:

1. pád – Kto Čo – stôl

Vaše dieťa však tvrdí, že musí hovoriť Nomatív alebo aspoň N.  

Snaží sa to naučiť naspamäť, ale vždy niečo zabudne.

Pritom to je veľmi jednoduché, lebo je to náš rodný jazyk. Nemôžeme to povedať zle, lebo by nám to „uši trhalo“

Čo nám bráni sa to naučiť?

Asi to už vidíte. Je to nepochopené slovo Nominatív. Zo skúseností vám však môžem povedať, že tých slov je tam určite viac. Deti nerozumejú čo je to pád a prečo sa to volá pád. Niektoré nerozumejú ani čo je to podstatné meno. Vedia len jeho definíciu odrapkať naspamäť. A ak by som šla hlbšie a hlbšie, tak by ste videli tú obrovskú hromadu slov, ktorú nechápu a tým pádom nevedia použiť.

Hnev , plač, … sú len prirodzeným dôsledkom tohto stavu.

Riešenie:

. Ak nemáte, kúpte si slovník Slovenského jazyka a Etymologický slovník (pôvod slov)

. Ak je dieťa v nižších ročníkoch, VY si slovo v slovníku prečítajte a jednoduchým spôsobom mu ho vysvetlite.

. Overte, ako ho pochopilo a precvičte ho tým, že ho bude používať vo vetách.

Ing.Eva Eršeková

riaditeľka Študijných centier BASIC Slovensko

Follow

V učení druhých brzdím alebo podporujem

Pripravili sme pre vás úryvok z knihy (uvedená dole), ktorý hovorí o tom, ako

môžeme iných ľudí svojím zmýšľaním o nich

buď BRZDIŤ alebo PODPORIŤ.

Follow

Koľkokrát musíme natrieť stenu žltou farbou, aby bola modrá?

Zdá sa vám to bláznivá myšlienka?

Myslíte si, že zo žltej farby nikdy nebude modrá? Správne.

Čo má teda tento príklad s farbou spoločné so vzdelávaním?

Follow

„Už som ti stokrát povedala, aby si sa šiel učiť!“

Čosi nie je v poriadku, ak svoje dieťa až takýmito či podobnými ráznymi rozkazmi „naháňate“ do plnenia jeho povinností. Je načase popremýšľať, prečo a kedy sa čosi pokazilo a začalo vám to prerastať cez hlavu.

Prečo deti neposlúchajú?

Prečo je niekedy ťažké dorozumieť sa s vlastnými deťmi?

Riadim sa úslovím: V jednoduchosti je sila a pravda. Ak je teda niečo komplikované, viem, že je tam niečo čomu nerozumiem alebo je tam nejaká nepravda. 

To platí i v komunikácii s našimi deťmi. Pozrime sa úprimne okolo seba. Aké vzory nám a deťom ponúkajú napríklad masovokomunikačné prostriedky? Málokedy príbehy statočných ľudí, láskavé príklady a dobré rady. Väčšinou „vypúšťajú“ monológy s negatívnymi emóciami, presadzovanie názorov na úkor iných a veľakrát ako sa hovorí „Jeden o voze a druhý o koze“, … To predsa nie je zdravá komunikácia!

Komunikácia má jednoduché princípy. Tie si môžeme osvojiť a používať nielen pri styku s deťmi. Dobrá komunikácia je jednoduchá a účinná. Ak ju začnete používať, vzťahy medzi Vami a deťmi sa neuveriteľne zlepšia.

RADA: Ukážme dieťaťu, že je DÔLEŽITÉ!

Čo to pre nás znamená?

Zmeňme taktiku. Prestaňme dieťa komandovať, neustále kontrolovať a karhať. Viac si všímajme jeho dobré stránky a všetko čo urobilo dobre. Prejavme mu úctu, vďaku, pochvalu tak, že to pocíti, že to bude vnímať. Musí vedieť, že ho akceptujeme ako seberovného. Často krát sa zdá, že tých vecí, ktoré robí dobre, je veľmi málo. Je však dôležité, že sú. Verte, VŽDY SÚ! A nevadí, že ich je málo. Je dôležité, že si ich všímame.

Ak si dobré skutky dieťaťa nevšímame, dieťa môže mať pocit, že ho nepotrebujeme. Stáva sa z neho samotár, chová sa práve tak, ako sa nám nepáči. Nechce s nami hovoriť, odťahuje sa od nás a od ostatných, robí na truc, …

Ak dieťa cíti, že je pre nás dôležité, že sa oň zaujímame, pomaly sa začne meniť. Spočiatku sa viditeľne nezmení jeho správanie voči nám. Bude si však nachádzať viac vhodných kamarátov, stane sa obľúbenejší, vyrovnanejší, spokojnejší.

Popritom samozrejme môže spraviť aj chyby. Kto ich nerobí? Treba však oceniť jeho snahu to zvládnuť, chváliť ho za každý dobrý čin.

Ak dieťa naozaj pocíti, že ho rešpektujeme, uvedomí si, že je prospešné a dôležité, darujeme mu tým to, čo sa nevyrovná nijakému daru, hre či peniazom.

Je to naozaj jednoduché. Chce to len našu lásku, trocha času a trpezlivosti.

Ľudia totiž nie sú stroje (ktorých podmienkou fungovania je neprítomnosť chyby). Ľudia fungujú i napriek tomu, že robia chyby.

Prejavené uznanie dá dieťaťu silu a vieru robiť viac správnych vecí z vlastnej vôle.

Nájde si svoj smer, bude si hľadať informácie, ktoré sa bude chcieť naučiť, …

Follow

RADA ak je učivo zložité

Ak je pre dieťa učivo zložité a nevie sa ho naučiť ľahko, spôsobila to prekážka v učení, na ktorú narazilo.

Vyriešite to tak, že sa ho opýtate, kde tomu ešte rozumelo. Potom sa vráťte na to miesto a začnite v tom bode. Možno budete prekvapení, že tam, kde mu to podľa jeho názoru ešte išlo, je niečo čomu predsa dobre neporozumelo. Spätne to všetko prejdite, objasnite všetko čomu neporozumelo a precvičte to, aby to dobre zažilo.

Príklad:

Pokiaľ je problém v násobilke a to čomu ešte rozumelo je sčítanie a odčítanie, tak overte to sčítanie a odčítanie. Ak to bude vedieť s ľahkosťou, tak ani násobilka už nebude robiť taký veľký problém.

Follow

Ako sa vzdelávať? OPÝTAJTE SA DETÍ.

Rodičia hľadajú rôzne informácie, aby sa naučili čo robiť s dieťaťom keď sa narodí, keď má mesiac, rok, keď je v puberte, …

Všetko to robia s cieľom, aby ich dieťa dostalo tú najlepšiu „výbavu“ do života. A keďže si myslia, že mnohým veciam nerozumejú, tak hľadajú oporu u odborníkov.

Čo sa však vlastne deje:

Dám vám príklad: Na mori pláva loď. Zafúka vietor z ľavej strany a posunie ju doprava. Potom sa objavia prúdy zo severu a tie tú loď niekam ponesú. Ani sa nedá povedať, že loď pláva. Ona sa len tak ledabolo premiestňuje, nikam presne nesmeruje. Ak niekde stroskotá- nie je divu.

V tejto informačnej dobe sme prehltení informáciami a nevieme, ktorého názoru na vzdelanie dieťaťa   sa skôr chytiť. Je to akoby ste chceli naraz sledovať všetky padajúce vločky z neba. To sa nedá. Musíte si vybrať jednu a tie ostatné ste potom schopní vnímať vďaka nej.

Vždy ma veľmi poteší, keď vidím koľko ľudí sa snaží pomáhať so vzdelávaním detí.  Ja by som vám však napriek tomu odporučila, aby ste sa ako na prvé pozreli na to čo viete vy. Vy ste ten človek, ktorý presne vie na ktorú vločku sa má zamerať. Je to vaše dieťa, ktoré potrebuje zvládnuť učenie.

Čo rodič potrebuje vedieť o vzdelaní a čo už  vie?  

S určitosťou vieme, že chceme,  aby bolo dieťa šťastné, zdravé a úspešné. Výsledok je však odlišný. Stačí sa pozrieť na staršiu generáciu, ktorá tiež raz bola deťmi.

PREČO nie sme úspešní?

Máme množstvo metód, ale výsledky sa zhoršujú. Je to preto, lebo dieťa nie je vec a nedá sa na neho použiť návod. Presný návod nenájdete nikde inde len v sebe. Nevidíte HO?

Deti HO vidia dobre. My máme na sebe okovy výchovy a cez ne sa snažíme HO nájsť a riešiť situácie. Poznáte takéto alebo podobné riešenia rodičov?

Dieťa sa pri učení vrtí. Prečo? Nevieme, ale my si myslíme, že je hyperaktívne.

Dieťa v škole vyrušuje. Prečo? Nevieme, ale učiteľka si myslí, že je nevychované.

Dieťa má v škole zlé známky. Prečo? Nevieme, ale dospelí okolo dieťaťa si myslia, že je hlúpe.

My síce nevieme riešenie, ale na základe rôznych názorov druhých s ľahkosťou zaradíme svoje dieťa medzi hlúpe, …

Deti to však vedia. Všimnite si, čo robia malé deti.

Dieťa obieha okolo auta a podáva otcovi náradie. Vrtí sa? Nie. Učí sa.

Dieťa sa stále pýta čo to je? Vyrušuje? Dúfam, že nie. Učí sa.

Dieťa dostane cukrík za to, že susedke pomohlo? Je hlúpe? Nie, je šikovné.

Potrebuje vzdelaných dospelých ktorí chápu, že by sme sa mali učiť to čo použijeme v živote.

V malých deťoch máte krásny príklad ako sa učiť. Nemusíte ani študovať knihy o výchove a učení. Len v kľude vnímajte, tešte sa s nimi z ich objavov a podporujte ich v nich.

Follow