Nechce sa učiť

Nechce sa učiť

Ako vyriešiť situáciu, keď sa dieťa

HNEVÁ, PLAČE či SNÍVA, …

NECHCE sa UČIŤ


V rozličných rodinách môžeme vidieť rôzne prejavy nechuti učiť sa. Niektoré deti sa hnevajú, niektoré plačú, niektoré to zakryjú tým, že stále robia niečo iné. Raz sú na záchode, potom musia piť, odbiehajú a „zabúdajú“ sa vrátiť. Proste, nechcú sa učiť.

Ak  máte doma takýto problém, tak je možné, že ste si už na internete preštudovali rôzne techniky ako to zvládnuť. Zabezpečili ste vyvetranú izbu, dieťa dostatočne jedlo, odstránili ste rušivé vplyvy, …  a aj tak to nefunguje.

 

Ukážem vám príklad a na ňom si vysvetlíme čo sa vlastne deje.

V škole preberajú skloňovanie podstatných mien. Na otázku čo robili, dieťa väčšinou nevie odpovedať. Nepamätá si.

Keď sa na to pozriete, tak vás možno prekvapí, ako sa to v ZŠ učia.

Vy ste sa učili:

1. pád – Kto Čo – stôl

Vaše dieťa však tvrdí, že musí hovoriť Nomatív alebo aspoň N.  

Snaží sa to naučiť naspamäť, ale vždy niečo zabudne.

Pritom to je veľmi jednoduché, lebo je to náš rodný jazyk. Nemôžeme to povedať zle, lebo by nám to „uši trhalo“

 

Čo nám bráni sa to naučiť?

Asi to už vidíte. Je to nepochopené slovo Nominatív. Zo skúseností vám však môžem povedať, že tých slov je tam určite viac. Deti nerozumejú čo je to pád a prečo sa to volá pád. Niektoré nerozumejú ani čo je to podstatné meno. Vedia len jeho definíciu odrapkať naspamäť. A ak by som šla hlbšie a hlbšie, tak by ste videli tú obrovskú hromadu slov, ktorú nechápu a tým pádom nevedia použiť.

Hnev , plač, … sú len prirodzeným dôsledkom tohto stavu.


Riešenie:

. Ak nemáte, kúpte si slovník Slovenského jazyka a Etymologický slovník (pôvod slov)

. Ak je dieťa v nižších ročníkoch, VY si slovo v slovníku prečítajte a jednoduchým spôsobom mu ho vysvetlite.

. Overte, ako ho pochopilo a precvičte ho tým, že ho bude používať vo vetách.

Ing.Eva Eršeková

riaditeľka Študijných centier BASIC Slovensko

 

 

 

Čítať ďalej

V učení druhých brzdím alebo podporujem

V učení druhých brzdím alebo podporujem

Pripravili sme pre vás úryvok z knihy (uvedená dole), ktorý hovorí o tom, ako

môžeme iných ľudí svojím zmýšľaním o nich

buď BRZDIŤ alebo PODPORIŤ.

Čítať ďalej

RADA ak je učivo zložité

spiAk je pre dieťa učivo zložité a nevie sa ho naučiť ľahko, spôsobila to prekážka v učení, na ktorú narazilo.

Vyriešite to tak, že sa ho opýtate, kde tomu ešte rozumelo. Potom sa vráťte na to miesto a začnite v tom bode. Možno budete prekvapení, že tam, kde mu to podľa jeho názoru ešte išlo, je niečo čomu predsa dobre neporozumelo. Spätne to všetko prejdite, objasnite všetko čomu neporozumelo a precvičte to, aby to dobre zažilo.

Príklad:

Pokiaľ je problém v násobilke a to čomu ešte rozumelo je sčítanie a odčítanie, tak overte to sčítanie a odčítanie. Ak to bude vedieť s ľahkosťou, tak ani násobilka už nebude robiť taký veľký problém.

Čítať ďalej

RADA – ak máte iný názor ako učiteľ

Pani učiteľka pokrok môjho syna nevidí.
Kde je chyba?
Ide o bariéru príliš strmého gradientu.
Čo to je?  Dieťa je na nižšej úrovni znalostí, ako by potrebovalo, aby dosiahlo stanovený cieľ.

Dám Vám na to príklad:
Predstavte si, že máte triedu vynikajúcich plavcov, ktorí stále trénujú a zlepšujú sa. Medzi nich príde síce nadaný športovec, ale z ich pohľadu “neplavec”. Ten sa veľmi snaží a trénuje. Prestal sa už  báť studenej vody. Dokonca začal aj splývať. No super! To je skvelý pokrok za tak krátku dobu.
Bohužiaľ, ten zvyšok triedy, ktorý neustále trénuje, mu ešte stále dokáže odplávať.

Čaká ho teda veľa práce a tréningu, aby ich dostihol.

Tak to býva aj  s učením.

Človek musí sledovať a vedieť čo je pre neho pravdivé a toho sa držať.

Určite svoje dieťa aj naďalej podporujte. Vydržte, pani učiteľka na to príde tiež. Samotná podpora spôsobí u vášho dieťaťa zázraky. Posilní jeho výdrž a nevzdá sa napriek tomu, že v škole to ešte  nevidia.
Dôležité, že vy to vidíte.

Čítať ďalej

RADA pre správneho rodiča (učiteľa)

AKO UČIŤ DRUHÉHO

Ten kto učí, by mal  mať:

– dostatok znalostí, aby vedel dieťaťu poradiť a nasmerovať ho

– dostatok pokory, aby si bol ochotný veci, ktoré nevie naštudovať

– ale predovšetkým dostatok guráže, aby bol ochotný prijať rady od svojho študenta.

Vždy sa mi osvedčilo priznať, že niečo neviem. Dieťa sa pri tom  naučilo, že nie je hanba, niečo nevedieť a zároveň som ho učila samostatnosti.

Používala som však aj ” taktiku”,  že niečo neviem a spoločne sme si to našli a objasnili. Podporilo to náš vzťah a dieťa sa naučilo ako hľadať informácie.

 

 

Čítať ďalej

RADA ako mať samostané dieťa

 

Viem to, lebo som sa to JA naučil.

Veďte  deti k tomu, aby samé našli, kde danú informáciu z učebnice môžu pozorovať. Nech zisťujú či sa im na niečo môže hodiť a ako ako ju môžu použiť. Získané informácie budú tak ICH a nie vaše. Budú si ich vedieť  “vytiahnuť” vždy keď ich budú potrebovať, lebo sa ich naozaj učili. Budú ich mať naučené a k tomu budú aj samostatné.
 PRÍKLAD:
Raz sme išli s deťmi do parku pozorovať stromy. Nechala som deti, aby mi rozprávali  čo vidia, cítia,…
Keď  prišli s odpoveďou, že ten strom je vysoký, tak som ich vrátila s tým, aby sa pozreli lepšie.  Nech sa pozerajú nielen na výšku a šírku, ale aj ako strom vyzerá , kde rastie… A môžu ho aj ohmatať. 🙂 Začali pozorovať nielen tvary listov, ale aj  kôru, ako je u každého stromu trošku iná,… a pozorovali a hladkali stromy.

Nikdy predtým by som neverila, ako nedbalo deti pozorujú svoje okolie . Tak nedbalo sa aj učia.

Na druhej strane som videla ich nadšenie, keď zbadali tie rozdiely a potom pochopili aj text v učebnici.

Vypestujete v nich pocit užitočnosti  informácií a zároveň  vieru, že ICH názor je dôležitý.

Čítať ďalej