Deti

Čo učíme naše deti?

Prišlo k nám s rodičmi na pohovor dievčatko, ktoré malo problém čítať. Niežeby nevedelo vôbec čítať, len bolo v porovnaní s inými pomalšie. Rýchlostné čítanie v škole ju tak demotivovalo a znehodnotilo medzi ostatnými, že už nechcelo do školy vôbec chodiť.
Tak si kladiem otázku, je toto to, čo sa majú v škole naučiť? Je to to, čo tie deti posunie dopredu?

Pán Picasso sa už pre rokmi na to pozeral takto.

Follow

Úspešný pracovník verzus znalosti, ktoré ho v detstve učíme

Aj vaše deti doma pomáhajú?

Keď hľadáme do firmy človeka, vieme, že od neho očakávame presne určené aktivity a výsledky. Potreba mať nového človeka vo firme vzniká tým, že na niečo už nestačíme a potrebujeme v určitej oblasti pomôcť. Hľadáme niekoho na koho sa vieme spoľahnúť, kto je samostatný, má určité vzdelanie, vie sa podľa potreby do-vzdelať, zastane určitú funkciu a práca bude vykonaná. Určite nepotrebujeme niekoho za koho budeme robotu robiť, ale dorábať, prípadne niekoho, ktorý nám robotu pridá. Hlavné však je, že máme myšlienku spolu so svojím novým človekom vytvoriť tím.
Je to pri výchove detí inak?

Smerujeme a učíme naše dieťa k tomu, aby bolo v našej rodine, v spoločnosti žiadané a potrebné?

Veľakrát sa stretávam s názorom, že dieťa je malé, že nemá dostatočne vyvinutú motoriku,…radšej nech nepomáha, lebo to neurobí dobre, niečo pokazí, zničí…

Potom, keď dieťa dorastie, a dospelí v jeho okolí si uvedomia, že je načase, aby pomáhalo – jemu sa už nechce. Dokonca je na rodičov zlý. Vydobíja si svoju pozíciu „leňocha“, na ktorú bol zvyknutý. Vzniká problém. Ten problém však nie je dieťa. Je to dospelý, ktorý nevyužil príležitosť, kedy dieťa prirodzene chcelo. Kedy malo tú zdravú túžbu pomáhať. Nezavrel v správnom čase oči pred drobnými nezdarmi a nepovzbudzoval ho v pomáhaní.

Ak je naším cieľom vychovať človeka, o ktorého sa v práci „pobijú“, lebo je aktívny a samostatný, prípadne , ktorý je tak aktívny, že si založí svoju vlastnú firmu a bude ochotný čeliť aj nezdarom, tak musíme začať od detstva. Nie v desiatich rokoch. Ak ho správne podnietime, bude vedieť, že aj v práci sa mu to veľakrát nepodarí, ale nakoniec to zvládne. Prečo? Lebo jeho rodičia to vždy tvrdili a nakoniec mali vždy pravdu. Nakoniec to zvládol. Viedli ho k vytrvalosti a úspechu.

Druhou oblasťou je vzdelávanie. Keď sa na to pozrieme tak ako to v skutočnosti je, tak mnohí si uvedomíme, že učiť sme sa nikdy neprestali. Určite to nekončilo ukončením školy. Základný predpoklad je vedieť AKO SA UČIŤ. Ak mu tieto znalosti odovzdáte, tak hocijakú úlohu si bude ochotný naštudovať. Učenie nového nemusí byť bariérou. Ak však nevie ako na to, tak nájde všetky veľmi dobre znejúce dôvody prečo sa to nedá. V skutočnosti však máme do činenia s prípadom, že dieťa chce, ale nevie ako.
V neposlednom rade je to schopnosť s niekým spolupracovať. Vytvoriť také vzťahy a porozumenie, ktoré prospievajú aj ostatným. Mať zakaždým pravdu nie je správna stratégia. Preto je dobré si ako rodič uvedomiť, ako to u nás doma funguje. Sú medzi nami ľudia, ktorí si vždy všetko presadia, alebo cielene vytvoria podmienky aj tým „menším“. Dieťa robí čo vidí. Ak vidí spôsob presadzovania krikom a bitkou, tak to skúša rovnako. Ak však vidí doma toleranciu, pomoc jednotlivcom z čistého srdca, tak vyskúša aj toto. Viem, že to nie je vždy jednoduché. Presadiť etické princípy, nie je vždy ľahké. Život sa však prezentuje nie len aktivitou, ale aj tým, že je spájaný s dobrom a inklinuje k dobru. Dieťa je jeho najčistejším prejavom.

Follow

Skrytá negramotnosť, alebo cesta po ktorej kráča vzdelávanie

V ostatnom čase vyvolal článok o vzdelávaní „Dyslektik nie je hlupák“ najmä u rodičov neobvyklý záujem. V dnešnej dobe plnej výpočtovej techniky sa očakáva, že máme všetky predpoklady na to, aby vzdelávanie nebolo problémom. Napriek tomu rodičia prišli na prednášku a skoro jednotne sa zhodli na tom, že nevedia ako sa učiť s deťmi, nevedia čo s ich neochotou sa vzdelávať, nevedia prečo sa deti pri učení hnevajú…
Negramotnosť sa definuje ako neschopnosť čítať a písať. Nie je tým však myslená len samotná akcia čítania (vyslovovania) a písania. Automaticky sa ráta, že človek tomu, čo číta a píše, rozumie. Skutočnosť je, že veľakrát nerozumie. Máme tu generáciu so „skrytou negramotnosťou“. Ide o mladých, prípadne aj ľudí v strednom veku, ktorí na prvý pohľad zvládajú čítanie textu perfektne. Ale – neradi čítajú, neradi sa vzdelávajú, nevedia sa naučiť a robia chyby…

Prečo sa deti nechcú učiť?

V prvom rade sa musíme pozrieť na samotné čítanie. Nie je to len prečítanie slov. Ide taktiež o porozumenie obsahu čo čítame. Preto musí byť človek vedený od najútlejšieho veku k tomu, aby rozumel. V detstve sa to tak väčšinou deje. Dieťa sa pýta a my, ak sme vnímaví rodičia, sa snažíme uspokojiť jeho zvedavosť. Keď bude ako malé dieťa vedené k tomu, aby sa pýtalo na všetko čomu nerozumie a v škole sa stretne s učiteľmi, ktorí jeho záujem o informácie podporia, vychováme človeka, ktorého vzdelávanie počas celého života bude samozrejmosťou.
Dnes školu vnímame, ako zariadenie, kde pošleme svoje dieťa a očakávame od učiteľov, že ho vzdelajú. Veľakrát je to jednosmerný tok informácii nasmerovaný k dieťaťu. A výsledok? Nie vždy taký, aký očakávame.

Prečo nemáme výsledky?

Aby sme tomu lepšie porozumeli pozrime sa spolu trošku do histórie. Bolo vzdelávanie takto chápané aj v minulosti? Mali vždy ľudia takúto predstavu o vzdelávaní? Neodklonili sme sa náhodou zo správneho smeru (cesty) a teraz len „žneme“ výsledky nášho zle porozumeného spôsobu vzdelávania?
Slovo vzdelanie (education) pochádza z latinčiny. Pôvod slova je v e- ducare, e(x)-úplne a ducare -vyniesť von, vytiahnuť. Napríklad, filozof Socrates veril, že pravé poznanie spočíva v každom z nás a správnou výučbou môžeme veci pochopiť alebo vybaviť si ich.
Základnou prácou učiteľa by malo byť kladenie otázok. Tie spôsobia, že sa zo študenta vynesie, alebo vytiahne jeho prirodzená schopnosť myslieť, uvažovať a byť zainteresovaný.
Touto filozofiou boli študenti vedení k pozorovaniu, premýšľaniu, výskumu, objavovaniu všetkého čo je spojené so životom.

Kráčame inou cestou?

Nie je to odklon od cesty, ktorou kráčame? Dnešný vzdelávací systém, núti študentov učiť sa naspamäť veľké množstvo informácií. Trvá na tom, aby si údajmi študenti „naplnili“ hlavu a potom ich „vyklopili“, alebo napísali na skúške na kus papiera. Tento spôsob vzdelávania je prekážkou , ktorá zabraňuje človeku mať svoje úvahy ohľadne nejakého predmetu, ktorá v ňom ničí schopnosť posudzovať fakty a vyvodzovať dôsledky.
Táto metóda často spúšťa u detí nenávisť voči škole a zanecháva ich neschopnými myslieť v predmete, ktorý študujú. Dostáva ich do stavu keď sú nepripravení do života.
Dá sa s tým niečo urobiť? Škola (z lat. schola) bola a mala by byť miestom kde sa vedú učené rozhovory, prednášky.
Na to, aby sa vzdelávanie dostalo naspäť do „starých“ koľají je potrebné, aby bolo študentom povolené klásť otázky.
Študentovi musí byť daná možnosť skúmať. Cez túto možnosť sa v ňom vytvorí záujem a ochota zisťovať a veľakrát sa v ňom prebudí až vášeň k danej oblasti. Je to životne dôležitá zložka vzdelávania. Vždy by študenti mali byť podporovaní, aby sa využila ich vlastná vynaliezavosť. To je spôsob, ako ich prebudiť a udržať ich pri živote. Láska k učeniu sa nachádza hlboko v nás.

Neposudzujme a nehodnoťme či je „objav“ nášho dieťaťa malý, bezvýznamný, alebo… . Je to len zdanlivé. Pravda je len to, čo sme pozorovali my samotní. Tak nevnucujeme svoje pravdy druhým, smerujme ich otázkami k informáciám a nechajme im možnosť nájsť svoju pravdu pre seba.

Eva Eršeková, riaditeľka Študijných centier BASIC

_____________

Sokrates: staroveký grécky filozof (469-399 pred Kr.)Sokrates nezanechal písané dielo. Jeho filozofia je známa z Platónových dialógov a z krátkych zmienok u Aristotela. Jeho najznámejší výrok bol „viem, že nič neviem“. Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow

Čo by mali vedieť dospelí o učení

Pozorovali ste niekedy svoje dieťa pri učení?

Pravdepodobne ste vnímali, že nie vždy je dieťa veselé a nadšené z toho, že musí čítať, písať alebo sa učiť. Popritom ste mohli vidieť rôzne telesné reakcie. Niekedy to bolo šúchanie si očí, inokedy hrbenie sa, bolesti brucha či hlavy, nuda, …

Dospelí si s tým veľakrát nevedia dať rady. Dieťa nerobí to čo má a učenie trvá príliš dlho. Riešia to potom krikom, bitkou či iným trestom.

To však nepomáha.

Prečo? Jednoducho preto, lebo toto je jedna z bariér, ktorá sa môže pri učení vyskytnúť – dieťa si to nevie predstaviť.

Trest to teda nevyrieši. Ani to, že sa na dieťa budete hnevať. Pomôže len zobrať encyklopédiu, papier a nakresliť to, alebo jednoducho zobrať ho za ruku a ukázať mu to. Názornosť spôsobí nie len zmiznutie telesných reakcií, ale aj návrat ochoty sa učiť a zvýšenie záujmu o daný predmet.

Pre názornosť:

Rozprávajte sa s chlapcom o autách. Oči mu budú žiariť záujmom a bude chcieť vedieť viac. Povedzte tie isté informácie dievčatku. Po chvíľke zbadáte skľúčenú postavu a nezáujem. Čo to spôsobilo? Chlapcom ockovia od malička ukazujú čo je pod kapotou. Vytvárajú im tak dokonalú predstavu o autách.

Jednoducho povedané: K tomu čo sa učíte vždy potrebujete názornú predlohu. Fotografia, obrázok, skutočnosť, ilustračná ukážka, toto všetko vám pomôže predstavu zabezpečiť, aby ste pochopili to, čo sa učíte. Veľa slov je niekedy na škodu. Obrázok je nevyhnutný.

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow

Ako sa správne učiť

Opýtali sa rodičia:

Môj syn je piatak a má problémy, ako určiť slovné druhy vo vete. Stále mu to vysvetľujem, a zdá sa, že keď to doma cvičíme, tak to vie. Na písomke v škole, to ale vždy spraví chybne. Ako mu to vysvetliť tak, aby to vedel poriadne?

Najskôr je potrebné, aby ste mu objasnili, čo to vlastne slovo „druh“ znamená.

Ak je to aj pre vás problém, nevadí, vytiahnite (zakúpte) si slovník a pozrie sa na definíciu. Nielenže sa učíte vy, ale ukazujete dieťaťu príklad, že človek nemusí vedieť všetko, ale vie si to zistiť. Robíte z neho príčinu. Vysvetlite mu to v príkladoch na veciach okolo neho (napr. druhy ovocia, …). Slovom druh označujeme to, čo má spoločné vlastnosti. Ovocie je to druh jedlých plodov, ktorý je väčšinou sladký a šťavnatý a rastie na stromoch alebo kríkoch. To sú tie vlastnosti, pre jablko, hrušku, broskyňu…, ktoré ich radia do tohto druhu – ovocie. A potom vysvetlite slovo „slovný“, že sa to netýka ovocia, ale slov a nakoniec prejdite k spojeniu „slovný druh“. To znamená, že sú to slová, ktoré majú spoločné určité vlastnosti. Potom sa v jednoduchosti spolu pozrite aké to vlastne sú.

Začnite sa s dieťaťom hrať.

Follow

Ako na nespolušné dieťa

Porozumieť problému neposlušnosti a vzdoru detí voči dospelým si vyžaduje ochotu si pripustiť, že príčinou problémov medzi nimi môže byť skôr  dospelý ako dieťa. Dospelý totiž s deťmi zachádza tak, ako bolo zachádzané s ním samotným. Keď bol malý, tak  to nenávidel, no teraz to robí tiež.

Nie je však dôležité vidieť len neposlušnosť. Dôležitejšie je hľadať riešenia, ktoré sa týkajú zlepšenia spôsobu akým zachádzame s deťmi.

Predtým ako deťom, kvôli ich neposlušnosti niečo „urobíme“, mali by sme sa na chvíľu zastaviť a zvážiť, či by sme chceli, aby sa to stalo nám.

Nám by sa páčilo, keby nás mali radi aj keď sme  neposlušní, však?

Aj naše deti túžia viac po láske (schopnosť nezmenšovať svoju náklonnosť k nikomu a udržovať tento pocit za všetkých okolností).

Láska je

teda tou najlepšou terapiou akú dieťa môže dostať, aby prestalo byť nezbedníkom a stalo sa neskôr dobrým a stabilným dospelým. Niekým, na koho sa dá spoľahnúť.

To, o čom tu hovoríme je, aby ste neukazovali deťom svoj nesúhlas, keď urobia niečo čo nemáme radi – pretože je to negatívny kontrolný mechanizmus.

Možno si myslíte: „Áno, ale ako ho inak donútim, aby prestalo hnevať a začalo poslúchať?“

Tak, že sa s ním budete rozprávať a veci konzultovať. Znamená to, že si spolu s dieťaťom sadnete a budete sa ho pýtať na jeho názor. Spýtate sa ho s čím súhlasí. Zistíte čo chce a aké sú jeho riešenia. Inými slovami je to priateľská konverzácia. Necháte ho dopovedať, čo chce povedať. Neprerušujete ho. Počúvate ho. Necháte ho prispieť k vyriešeniu problému. A zabezpečíte, aby mohlo bezpečne čokoľvek povedať. Aj veci, ktoré by ste neradi počuli.

Môže vaše dieťa bezpečne povedať čokoľvek?

Cieľom je byť dieťaťu dobrým priateľom. Skutočný priateľ je niekto, komu môžete povedať čokoľvek, bez toho aby sa na vás nahneval. Bezpečie vytvárame počúvaním – nie obviňovaním či kázaním. Deti už vo veľmi malom veku vedia, čo je správne a čo zlé.

Môžete si povedať, že to zaberie nejaký čas. Sadnúť si a pohovoriť si určite nejaký čas zaberie. To je pravda. Ale čo takto vypnúť televíziu a dať opäť prednosť rodinným záležitostiam?

Nie ste ešte zaregistrovaní na odber nových článkov? Zaregistrujte sa! Súčasne s registráciou získate zdarma e-book: “Ako sa správne učiť – 3 prekážky pri učení a ako ich zvládnuť” a ďalšie pravidelné tipy na zlepšenie učenia, rodiny, vzťahov a ďalších zaujímavých tém.

Follow