Dospelý by nemal prejavovať svoju nadradenosť dieťaťu na základe toho, že už ten predmet vie.
A určite by nemal dať najavo dieťaťu, že je menej hodnotné len preto, že to ešte nevie.
Obsah (to čo poviete) je dôležitý, ale spôsob (ako to poviete) je mu nadradený.
Príklad: “Si blbec, že sa to nevieš naučiť?”
Táto veta vedie akurát k útoku druhej strany. Tak isto prezrádza, že ten kto to hovorí, to poriadne neovláda a len robí múdreho.
Prečo?
Lebo, ak by tomu naozaj rozumel, tak by aj videl, kde to škrípe. Napríklad: Ak by videl, že problém je v tom, že dieťa nerozumelo, lebo nevedelo nadviazať na látku predtým, tak by mu s tým pomohol. Ak nie, tak by letela facka alebo škaredé slovo.