Aj vaše deti doma pomáhajú?
Keď hľadáme do firmy človeka, vieme, že od neho očakávame presne určené aktivity a výsledky. Potreba mať nového človeka vo firme vzniká tým, že na niečo už nestačíme a potrebujeme v určitej oblasti pomôcť. Hľadáme niekoho na koho sa vieme spoľahnúť, kto je samostatný, má určité vzdelanie, vie sa podľa potreby do-vzdelať, zastane určitú funkciu a práca bude vykonaná. Určite nepotrebujeme niekoho za koho budeme robotu robiť, ale dorábať, prípadne niekoho, ktorý nám robotu pridá. Hlavné však je, že máme myšlienku spolu so svojím novým človekom vytvoriť tím.
Je to pri výchove detí inak?
Smerujeme a učíme naše dieťa k tomu, aby bolo v našej rodine, v spoločnosti žiadané a potrebné?
Veľakrát sa stretávam s názorom, že dieťa je malé, že nemá dostatočne vyvinutú motoriku,…radšej nech nepomáha, lebo to neurobí dobre, niečo pokazí, zničí…
Potom, keď dieťa dorastie, a dospelí v jeho okolí si uvedomia, že je načase, aby pomáhalo – jemu sa už nechce. Dokonca je na rodičov zlý. Vydobíja si svoju pozíciu „leňocha“, na ktorú bol zvyknutý. Vzniká problém. Ten problém však nie je dieťa. Je to dospelý, ktorý nevyužil príležitosť, kedy dieťa prirodzene chcelo. Kedy malo tú zdravú túžbu pomáhať. Nezavrel v správnom čase oči pred drobnými nezdarmi a nepovzbudzoval ho v pomáhaní.
Ak je naším cieľom vychovať človeka, o ktorého sa v práci „pobijú“, lebo je aktívny a samostatný, prípadne , ktorý je tak aktívny, že si založí svoju vlastnú firmu a bude ochotný čeliť aj nezdarom, tak musíme začať od detstva. Nie v desiatich rokoch. Ak ho správne podnietime, bude vedieť, že aj v práci sa mu to veľakrát nepodarí, ale nakoniec to zvládne. Prečo? Lebo jeho rodičia to vždy tvrdili a nakoniec mali vždy pravdu. Nakoniec to zvládol. Viedli ho k vytrvalosti a úspechu.
Druhou oblasťou je vzdelávanie. Keď sa na to pozrieme tak ako to v skutočnosti je, tak mnohí si uvedomíme, že učiť sme sa nikdy neprestali. Určite to nekončilo ukončením školy. Základný predpoklad je vedieť AKO SA UČIŤ. Ak mu tieto znalosti odovzdáte, tak hocijakú úlohu si bude ochotný naštudovať. Učenie nového nemusí byť bariérou. Ak však nevie ako na to, tak nájde všetky veľmi dobre znejúce dôvody prečo sa to nedá. V skutočnosti však máme do činenia s prípadom, že dieťa chce, ale nevie ako.
V neposlednom rade je to schopnosť s niekým spolupracovať. Vytvoriť také vzťahy a porozumenie, ktoré prospievajú aj ostatným. Mať zakaždým pravdu nie je správna stratégia. Preto je dobré si ako rodič uvedomiť, ako to u nás doma funguje. Sú medzi nami ľudia, ktorí si vždy všetko presadia, alebo cielene vytvoria podmienky aj tým „menším“. Dieťa robí čo vidí. Ak vidí spôsob presadzovania krikom a bitkou, tak to skúša rovnako. Ak však vidí doma toleranciu, pomoc jednotlivcom z čistého srdca, tak vyskúša aj toto. Viem, že to nie je vždy jednoduché. Presadiť etické princípy, nie je vždy ľahké. Život sa však prezentuje nie len aktivitou, ale aj tým, že je spájaný s dobrom a inklinuje k dobru. Dieťa je jeho najčistejším prejavom.
Follow11 komentárov
Napíšte komentár
O autorke
Eva Eršeková
riaditeľka Študijných centier BASIC na Slovensku.
Prvú pobočku som zriadila v Bratislave v roku 2004. V súčasnosti pôsobia študijné centrá BASIC v 10 mestách.
Vyškolila som desiatky súkromných učiteľov, ktorí pracujú s vynikajúcimi výsledkami a pomáhajú deťom s problémami v čítaní, písaní a učení sa. Prispela som svojimi radami vo vzdelávacích programoch v SRo, STV, Markíze, článkami v časopise Bobík, ale aj poradňami „Ako sa učiť“ v rôznych lokálnych časopisoch a na internete…
Založila som tradíciu vzdelávania rodičov formou prednášok a seminárov.
Pre deti v školách organizujeme od roku 2008 Literárnu súťaž pod záštitou SPP a iných firiem.
Je to pravda, neuveritelne to funguje. Je krasne pozorovat deti ako presne kopiruju svojich rodicov. Ako niektori neriesia vychovu, resp. ju riesia hrozbami, zauskami, krikom, ini presnym opakom. A je to vidiet hned aj na emocii jednotlivych deti, aj ako sa spravaju.
Co das, to dostanes. Ak dame uz najmensim detom spravnu emociu a priestor na pomoc a moznost vyjadrit si svoj nazor, budeme mat sebavedomych a aktivnych dospelych.
Ďakujem Martin, O to nám všetkým myslím ide. Mať okolo seba aktívnych a zdravo sebavedomých ľudí. Či chceme alebo nie, títo ľudia budú zanedlho vytvárať hodnoty v spoločnosti. My môžeme byť tí, ktorí ich podporíme v správnych aktivitách. Evka
Tento článok je na základe môjho pozorovania pravda! Stretávam sa v oblasti riadenia a vedenia ľudí presne s týmto fenoménom. Nastúpi skvele vyzerajúci, voňajúci a dokonale komunikujúci pracovník na post a ajhľa, po pár dňoch, týždňoch, v horšom prípade mesiacoch zistíme, že je to náš “leňoch”, ktorý trpí za rodičov. Veľký problém, ktorý si častokrát ani rodičia sami neuvedomujú, že ak sa už tak nestalo, tak čoskoro sa to celé obráti proti nim a samozrejme, budú hovoriť to známe slovenské “Za dobrotu na žobrotu”. A je to presne tak – čo dáš, to dostaneš!
Ďakujem za súhlasné stanovisko. Tiež si myslím, že čo dáš to dostaneš, alebo čo zaseješ to vzíde.:)Evka
Analógia firemného a rodinného prostredia v prvej časti článku podľa môjho názoru nie je vhodná. Rodinné a firemné vzťahy sú značne odlišné, no napriek tomu môžeme v oboch prostrediach nájsť isté podobnosti. Pre tento príklad to však neplatí.
Príklady a závery v ďalšej časti článku zodpovedajú častej realite vo výchove detí. V rannom detstve sa deti stretávajú prevažne s príkazmi a zákazmi: nesmieš, nerob to, nechaj, nechytaj, … . Rodičia ich neraz zo zotrvačnosti a neraz neuvedomele prenášajú aj do vyššieho veku a náročnejších činností.
Na druhej strane sa zase stretávame so snahou prenášať zodpovednosť za vlastné konanie na deti. Ak dieťa sedí s rodičmi v kaviarni dve hodiny, obaja sa zaujato rozprávajú a dieťa si nevšímajú, nie je nezvyčajné, že ratolesť po chvíli neobsedí a niečo vyvedie. Vtedy nastúpi trest za to, že sa dieťa správalo primerane svojmu veku a chápaniu.
Aké ponaučenie si dieťa odnáša z tejto situácie do života? (Možno námet na ďalší článok :).
Ďakujem za uhol pohľadu. Mne ani tak nešlo dať rovnítko medzi rodinné vzťahy a firemné. Skôr som sa snažila upriamiť pozornosť na to, že nevhodná výchova (krik, bitky, znehodnocovanie,…)môže znížiť potenciál človeka pre fungovanie vo firme. Evka
Minule som na chodbe v jednej budove v Starej Ľubovni zbadal pre mňa známe obrázky. Ihneď som šiel v smere šípok, ktoré ma doviedli k dverám BASIC. Boli síce zatvorené, ale prečítal som si poďakovania detí a ich rodičov za to, čo získali po návšteve toho centra. Mal som veľkú radosť z toho, že sa Basic uchytil v tak malom meste ako je Stará Ľubovňa!
Nech mi Ľubovianci odpustia, pochádzam ešte z menšieho mesta. 🙂
V každom prípade je to super, že sa táto technológia pomoci dostáva medzi ľudí ako alternatíva tých, “v bielom plášti”…
Dieťa(človek) je,ako špongia.To čo vidí,cíti,počuje,to v akom prostredí vyrastá, ako sa k nemu a k jeho okoliu správame ,toto vie dieťa(človek) do seba nasať.Fakt je,že do akej miery si je osoba,ktorá vychováva,alebo sa nachádza v blízkosti dieťaťa,”vedomá”, čo je správne a nesprávne pre výchovu v slušnej a zdravej spoločnosti vedieť, a ak budete chcieť svoje ratolesti potrestať, za to,ako sa správajú k vám a k vášmu okoliu”skúste sa zamyslieť sami nad sebou”. S pozdravom Marián.
Dobrý deň,
mám 12 ročné dieťa, ktoré má problémy s čítaním. Rada by som využila Vaše služby. Zaujíma ma však súvis medzi Basic a scientologiou, je pravda, že casť poplatku za služby sa odvadza na podporu scientologie? Zaujima ma, kam putuju peniaze za doucovanie mojho dietata. Dakujem, Julia
Ďakujem za Vašu priamosť a úprimnosť, Júlia. Je to dobrý predpoklad na rozumnú konverzáciu.
Basic používa Študijnú technológiu pána Hubbarda. To je všetko. Sme veľmi radi, že v tomto svete liekov existuje takáto jednoduchá a efektívna metóda, ktorou vieme pomôcť deťom.
Existuje knižka “Kľúč k efektívnemu vzdelávaniu”. Napísal ju pán Bertil Persson, ktorý je celosvetovou kapacitou vo vzdelávaní.. O tejto metóde napísal:” Hubbardova študijná technológia je v mnohých smeroch súčasným dedičstvom diadaktiky Komenského”..
Pracuje sa s ňou aj na Univerzite v Pardubiciach. Prof. PhDr. Karel Rýdl, prorektor pre vzdelávanie a záležitosti študentov napísal:” Možno, po odstránení klapiek, bude táto metóda porovnávaná s prácou Komenského či Schweitzera.
Aby som však odpovedala na Vašu otázku, tak peniaze za doučovanie Vášho dieťaťa neputujú nikam. Platíme z nich nájom za priestory, v ktorých pracujeme, naše učiteľky z nich dostávajú svoju odmenu, uhrádzame z nich naše marketingové výdaje a všetky ostatné potreby na našu prevádzku.
Verím, že patríte medzi ľudí, ktorí považujú za pravdivé informácie, ktoré si sami overili. Preto Vás veľmi srdečne pozývam k nám do Študijného centra BASIC. Ukážem vám našu prácu, naše výsledky.
Evka
Ďakujem za odpoveď, zastavím sa budúci týždeň aj s dcérou.